Učebné osnovy - 1. cyklus

Človek a príroda

1. Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda

Vzdelávacia oblasť	Človek a príroda
Vyučovací predmet	Človek a príroda
Škola	Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola – Kráľová nad Váhom
Názov Školského vzdelávacieho programu	Učíme sa tolerantne a kooperatívne pre život
Stupeň vzdelania	primárne vzdelanie
Vzdelávací cyklus	prvý
Časový rozsah výučby	1. ročník 33 hodín ročne - 1 hodina týždenne 2. ročník 33 hodín ročne - 1 hodina týždenne 3. ročník 33 hodín ročne - 1 hodina týždenne
Forma štúdia	denná
Vyučovací jazyk	maďarský

Charakteristika vzdelávacej oblasti

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda sa zameriava na rozvoj prírodovednej gramotnosti. Prírodovedná gramotnosť je charakterizovaná ako spôsobilosť používať prírodovedné poznatky, identifikovať a formulovať otázky a hľadať odpovede v podobe dôkazmi podložených záverov pre pochopenie sveta a tvorbu rozhodnutí o svete, v ktorom žijeme, prírode a zmenách, ktoré v našom prostredí samovoľne aj v dôsledku ľudskej aktivity nastali a nastávajú. Zahŕňa porozumenie princípom objektivizovaného a systematického skúmania, ako aj úlohe prírodných vied v našej spoločnosti. Pri budovaní a rozvíjaní prírodovednej gramotnosti sa zároveň uplatňujú princípy STEAM vzdelávania, ktoré prepájajú prírodné vedy s technológiami, technickými a inžinierskymi prístupmi, matematikou, umením a tvorivosťou. Tento prístup podporuje medzipredmetové vzťahy, rozvoj kritického a tvorivého myslenia, ako aj schopnosť aplikovať vedomosti a zručnosti v praktických situáciách a reálnom živote. Prírodovedné vzdelávanie rozvíja schopnosť žiakov logicky uvažovať, modelovať problémy, pracovať s údajmi a argumentovať o riešeniach. Do tohto procesu môže AI vstupovať ako pracovný nástroj a kognitívny pomocník, ktorý rozširuje možnosti dosahovania štandardov. Žiak ju môže využiť na vizualizáciu vzťahov a závislostí, na overovanie výsledkov a postupov, na spracovanie a interpretáciu väčšieho objemu štatistických dát, alebo na modelovanie prírodovedných situácií, vrátane práce s odhadmi. V prvom a druhom cykle má vzdelávacia oblasť podobu prírodovedne zameraného integrovaného predmetu. V treťom cykle má škola možnosť pokračovať úplnou, prípadne čiastočnou integráciou prírodovedných disciplín alebo výučbou samostatných predmetov. Rozvoj prírodovednej gramotnosti pozostáva z troch zložiek: tvorby a rozvoja prírodovedných predstáv (obsahový rámec), tvorby a rozvoja postoja k okolitému prostrediu (postojový rámec) a rozvoja spôsobilostí vedeckej práce, postupov a stratégií objektivizovaného poznávania (procesuálny rámec). Človek a príroda Procesuálny rámec predstavuje osvojenie si nástrojov vytvárania a usporiadania informácií o svete okolo nás. Reprezentuje ovládanie a využívanie typických prírodovedných spôsobov myslenia a pracovných postupov, ktoré majú svoje vzory v mechanizmoch objektivizovaného poznávania. Cieľom je, aby si žiaci osvojili prvky poznávania dominujúce v prírodných vedách a zároveň reflektovali vlastné poznávacie činnosti. Okrem špecifických činností jednotlivých prírodovedných disciplín (biologické, fyzikálne, chemické a geologické výskumné postupy) existujú spoločné postupy v poznávacej činnosti jednotlivých prírodovedných disciplín. Vyučovací proces má viesť k budovaniu spôsobilostí, ktoré nazývame spôsobilosti vedeckej práce a je súčasťou výkonového štandardu. Postojový rámec sa prejavuje záujmom žiakov o prírodu a javy, ktoré v nej prebiehajú, aktívnym a angažovaným prístupom k prírodným zdrojom, ochrane životného prostredia, klímy a zdravia človeka, tendenciou/snahou konať zodpovedne, napr. vo vzťahu k prírodným zdrojom, životnému prostrediu, ale aj záujmom o výskumné aktivity či prírodné vedy. Zasahuje postojovú sféru osobnosti žiaka v sociálnej oblasti, v oblasti sebarozvoja a osobnostného rastu. Žiak je vedený k uvedomovaniu si toho, že svojou činnosťou môže ovplyvňovať jednotlivé zložky prírodného, resp. životného prostredia. Snaží sa orientovať v množstve informácií, ktoré sú dnes bezprostredne dostupné a využívať ich v argumentácii. Skúsenosti z vlastnej poznávacej činnosti, reflektujúce postupy vedeckého poznávania, sprostredkujú žiakovi postupy kritického uvažovania. Umožnia mu chápať zmeny a postupne zdokonaľovať porozumenie prírodovedným pojmom a teóriám. Uvedené postupy sú predpokladom pre vnímanie úplne nového, dnes ešte neznámeho sveta. Týka sa to aj poznatkov a informácií, ktoré sú s ohľadom na aktuálnu úroveň psychických možností žiaka základnej školy alebo rozsah základného vzdelania preňho zatiaľ nedostupné. 2 Človek a príroda Obsahový rámec predstavuje súbor prírodovedných poznatkov a ich vzťahov, ktoré majú integrujúci charakter (v zmysle integrácie biologických, fyzikálnych, chemických a geologických konceptov). Kľúčové nosné myšlienky sú predstavené prostredníctvom 10 obsahových komponentov.

Ciele predmetu

Hlavný cieľ cyklu

Hlavným cieľom 1. cyklu je elementárny rozvoj prírodovednej gramotnosti. V rámci prvého cyklu sa očakáva, že žiak na tejto úrovni rozvoja prírodovednej gramotnosti disponuje určitými čiastočne rozvinutými prírodovednými predstavami a v známych situáciách vie poskytnúť možné vysvetlenia alebo formulovať závery z jednoduchých pozorovaní a riadených jednoduchých výskumných aktivít. Žiak je schopný jednoduchého uvažovania a vysvetlenia výsledkov svojho empirického poznávania. Výkonové štandardy vyjadrujú procesuálny a postojový rámec prírodovednej gramotnosti.

Čiastkové ciele:

Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania rozvíjať svoje aktuálne prírodovedné poznanie.
Vyjadrovať sa a diskutovať o svojich prírodovedných predstavách.
Po vzore učiteľa systematicky a objektívne pracovať s údajmi.
Kooperatívne pracovať na riešení čiastkových prírodovedných problémov.
Dôverovať výsledkom svojej vlastnej výskumnej činnosti.
Správať sa zodpovedne voči prírode a životnému prostrediu a vlastnému zdraviu.

Doménová gramotnosť:

Prírodovedná gramotnosť:

pozorovať prírodné javy,
klásť otázky o prírode,
skúmať a experimentovať,
vyvodzovať jednoduché závery,
chápať vzťahy medzi človekom a prírodou,
využívať získané poznatky v každodennom živote.

Prierezové gramotnosti:

Environmentálna gramotnosť

uvedomovanie si významu prírody,
zodpovedný vzťah k životnému prostrediu,
ochrana prírody,
udržateľné správanie v každodennom živote.

Digitálna gramotnosť

žiaci používajú digitálne technológie pri pozorovaní a skúmaní,
vyhľadávajú informácie o prírode,
pracujú s obrázkami, videami, digitálnymi meracími nástrojmi,
dokumentujú pozorovania

Výkonové štandardy

1. cieľ: Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania rozvíjať svoje aktuálne prírodovedné poznanie.

Žiak vie/dokáže:

Na základe formulovanej jednoduchej výskumnej otázky pozorovať tak, aby získal informácie potrebné na zodpovedanie danej otázky.
Formulovať predpoklad a zdôvodniť ho skúsenosťou.
Pri pozorovaní získať presné a spoľahlivé údaje, ak je to potrebné, pozorovanie opakovať.
Zdôvodniť triedenie objektov do vopred určeného počtu špecifikovaných skupín.
Identifikovať možné znaky triedenia porovnaním podobností a odlišností objektov.
Navrhnúť jednoduché vlastné meradlá.
Používať jednoduché štandardné meradlá.
Vnímať nepotvrdený predpoklad ako novú informáciu, nie ako chybu.
Vyhýbať sa chybám pri práci s údajmi.

2. cieľ: Vyjadrovať sa a diskutovať o svojich prírodovedných predstavách.

Žiak vie/dokáže:

Zdôvodniť tvrdenie predchádzajúcou skúsenosťou a/alebo získanými údajmi zo skúmania na podnet učiteľa.
Formulovať záver v podobe odpovede na výskumnú otázku s odvolaním sa na údaje získané skúmaním.
Porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami vrstovníkov.

3. cieľ: Po vzore učiteľa systematicky a objektívne pracovať s údajmi.

Žiak vie/dokáže:

Zaznamenať získané údaje do poskytnutej tabuľky alebo vopred pripraveného diagramu.
Vytvoriť záznam zo skúmania do vopred pripravenej štruktúry.
Vyhodnotiť proces a výsledky získané skúmaním.
Vyhľadať konkrétne informácie na základe poskytnutého postupu.
Uvedomiť si, že existujú rôzne informačné zdroje s rôznou mierou dôveryhodnosti.

4. cieľ: Kooperatívne pracovať na riešení čiastkových prírodovedných problémov.

Žiak vie/dokáže:

Porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami iných a zdôvodniť prípadné rozdiely.
Zaujímať sa o spoluprácu pri riešení problému.
Rešpektovať rôznorodosť v uvažovaní a pri riešení výskumných otázok rovesníkmi.
Spolupracovať s cieľom zefektívniť prácu a/alebo nájsť lepšie riešenie.

5. cieľ: Dôverovať výsledkom svojej vlastnej výskumnej činnosti.

Žiak vie/dokáže:

Prejaviť záujem o skúmanie okolitého prírodného prostredia.
Vnímať svoju výskumnú činnosť ako jeden zo zdrojov nových poznatkov.
Hodnotiť svoju výskumnú prácu pomocou učiteľa.

6. cieľ: Správať sa zodpovedne voči prírode a životnému prostrediu a vlastnému zdraviu.

Žiak vie/dokáže:

Prejaviť rešpekt voči prírode.
Uvedomovať si potrebu chrániť prírodu.
Citlivo manipulovať so živými organizmami.
Vnímať prejavy a dôsledky nezodpovedného správania sa v prírode s ohľadom na ochranu vlastného zdravia, zdravia iných, prírodných zdrojov a životného prostredia.
Uvedomovať si vplyv prostredia na zdravie človeka.
Starať sa o svoje telo a chrániť svoje zdravie.
Na základe podnetu učiteľa sa angažovať v riešení lokálnych problémov životného prostredia a v ochrane prírody. 🆕

Obsahové štandardy

Látky

Všetky objekty zaberajú priestor, majú svoj objem a svoju hmotnosť.
Objekty s rovnakým objemom nemusia mať rovnakú hmotnosť a objekty s rovnakou hmotnosťou nemusia mať rovnaký objem.
To, či objekt na vode pláva alebo nepláva, závisí od materiálu/látky, z ktorej je objekt vyrobený a/alebo od jeho tvaru.
Všetky materiály/látky môžu byť tuhého, kvapalného alebo plynného skupenstva, v závislosti na vonkajších podmienkach.
Materiály/látky môžu meniť skupenstvo. Topenie predstavuje premenu tuhého skupenstva na kvapalné. Tuhnutie predstavuje premenu kvapalného na tuhé skupenstvo. Vyparovanie predstavuje premenu kvapalného na plynné skupenstvo. Kondenzácia predstavuje premenu plynného na kvapalné skupenstvo.
Voda vrie v rovnakých podmienkach pri rovnakej teplote. Ľad sa v rovnakých podmienkach topí pri rovnakej teplote.
Topenie a rozpúšťanie sú dva odlišné procesy.
Nie všetky látky sa vo vode rozpúšťajú.
Proces rozpúšťania látok vo vode je možné urýchliť.
Nie všetky zložky zmesí je možné oddeliť filtráciou.
Výsledok filtrácie závisí od toho, aký hustý filter použijeme.

Interakcie

Magnetom sú priťahované len kovy, avšak nie všetky.
Na každom magnete je možné identifikovať dva póly, severný a južný.
Pri vzájomnej interakcii magnetov sa súhlasné póly dvoch magnetov odpudzujú a nesúhlasné priťahujú.
Magnety sa vzájomne odlišujú svojimi magnetickými vlastnosťami.
Rôzne objekty/materiály prepúšťajú rôzne množstvo svetla, niektoré svetlo vôbec neprepúšťajú.
Podľa toho, koľko svetla objekt prepúšťa, môžu vznikať rôzne tmavé a rôzne farebné tiene.
Dĺžka a smerovanie tieňa závisí od vzájomnej pozície svetelného zdroja, objektu a plochy, na ktorej sa tieň zobrazuje.
Zdanlivý pohyb Slnka počas dňa a roka spôsobuje zmenu smerovania a dĺžky tieňov objektov upevnených v zemi.

Energia

Zahrievanie a ochladzovanie objektov je proces, ktorý sa vyskytuje všade okolo nás.
Ak majú predmety voči určitému prostrediu vyššiu teplotu, sú zdrojom tepla.
Zdrojom tepla sú aj mnohé organizmy, vrátane človeka.
Ľudské telo si udržiava stálu telesnú teplotu, ktorá je u všetkých ľudí približne rovnaká.
Dodaním tepla je možné zvýšiť teplotu telesa.
Subjektívne posudzovanie teploty môže byť zavádzajúce, je potrebné použiť objektívne meranie.
Vzduch s vyššou teplotou stúpa hore, vzduch s nižšou teplotou klesá dolu.

Zem

Pôda obsahuje živé a neživé zložky, pričom časť neživých zložiek pochádza z odumretých organizmov.
Humus ako zložka pôdy predstavuje materiál tvorený odumretými zvyškami organizmov, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy.
Voda a vzduch sú dôležitými súčasťami pôdy a vplývajú na jej úrodnosť.
Pod vrstvou pôdy sa nachádzajú horniny.
Nerasty sa od seba odlišujú rôznymi vlastnosťami.
Voda sa v prírode nachádza v rôznych formách a to v kvapalnom, tuhom a plynnom skupenstve.
Voda je súčasťou tela organizmov.
Voda je podmienkou života organizmov.
Pitie vody z neoverených zdrojov môže byť pre zdravie a život človeka nebezpečné.
Pitnú vodu od nepitnej nie je možné rozpoznať zmyslami.
Prítomnosť vzduchu s dostatočným množstvom kyslíka je podmienkou života človeka. ✏️
Vzduch je plyn, ktorý vypĺňa aj priestory, ktoré sa zdajú byť prázdne.

Vesmír

Najbližšou hviezdou k planéte Zem je Slnko.
Okrem Slnka je možné na oblohe v noci pozorovať aj ďalšie hviezdy.
Slnko sa každý deň zdanlivo pohybuje po oblohe od východu na západ.
Na nočnej oblohe je možné pozorovať rôzne stále zoskupenia hviezd, ktoré nazývame súhvezdia.
Medzi najznámejšie, na Slovensku pozorovateľné súhvezdia, patria: Veľký voz ako súčasť Veľkej medvedice, Labuť, Kasiopea, Orión.
V rôznych ročných obdobiach dominujú na nočnej oblohe rôzne súhvezdia.
Niektoré hviezdy je možné vidieť na nočnej oblohe počas celého roka, napríklad Polárku.
Mesiac je prirodzená družica Zeme, na oblohe počas roka pozorujeme jej rôzne veľkú osvetlenú časť.
Tvar osvetlenej časti Mesiaca na oblohe sa z dňa na deň mení, pričom sa pravidelne striedajú fázy nov, prvá štvrť, spln a posledná štvrť.

Organizmus

Živé od neživých zložiek prírody vieme odlíšiť pomocou identifikácie životných prejavov organizmov.
Medzi prejavy života patrí pohyb, rozmnožovanie, príjem potravy, rast, vývin, dýchanie a reakcie na podnety z prostredia.
Mnohé rastliny sa rozmnožujú semenami, ktoré sa často nachádzajú v rôznych plodoch.
Plody obsahujúce semená vznikajú z kvetov.
Nie z každého kvetu vznikne plod obsahujúci semená, jednou z podmienok je prenos peľu z jedného kvetu na iný.
Rastliny sa môžu rozmnožovať nielen semenami, ale aj pomocou iných rastlinných častí.
Semená rastlín potrebujú na klíčenie vodu, vzduch a vhodnú teplotu.
Po vyklíčení rastlina potrebuje pre svoj rast okrem vody, vzduchu a vhodnej teploty aj svetlo a živiny z pôdy.
Životný cyklus rastliny začína klíčením semien a je ukončený odumretím rastliny, ktorá priniesla semená pre vznik novej generácie.
Životný cyklus rastlín sa od životného cyklu húb odlišuje, ale je možné identifikovať určité podobnosti.
Základnými orgánmi rastlín sú koreň, stonka, list, kvet a plod, ktorý obsahuje semená.
Rôzne druhy ovocia a zeleniny pochádzajú z rôznych častí rastlín.
Každý orgán má pre život rastliny dôležitú funkciu. Koreň, stonka a listy zabezpečujú upevnenie v pôde, príjem dôležitých látok z prostredia a vylučovanie nepotrebných látok do prostredia. Kvety a plody so semenami zabezpečujú rozmnožovanie rastliny.
Základnými orgánmi obehovej sústavy človeka sú srdce a cievy.
Srdce človeka funguje ako pumpa na krv, ktorá je cievami rozvádzaná po celom tele.
Prostredníctvom krvi sú po tele rozvádzané všetky dôležité látky, napríklad tie, ktoré človek prijíma potravou, či dýchaním.
Základným orgánom dýchacej sústavy človeka sú pľúca. Prostredníctvom pľúc získava človek zo vzduchu kyslík, ktorý je pre život človeka nevyhnutný. Zároveň sa pomocou pľúc človek pri výdychu zbavuje oxidu uhličitého.
Základnými orgánmi oporno-pohybovej sústavy sú kostra a svaly, ktoré zabezpečujú všetky vedomé aj podvedomé pohyby tela.
Pravidelný pohyb je pre rozvoj svalov a zdravie organizmu veľmi dôležitý.
Poznatky o fungovaní vlastného tela nám pomáhajú porozumieť tomu, ako je potrebné sa starať o svoje zdravie.
Človek získava informácie z prostredia prostredníctvom zmyslov: zrakom, sluchom, hmatom, čuchom a chuťou.
Zmyslové orgány majú pre človeka dôležitý význam pre zachovanie zdravia a života.

Ekosystém

Všetky živé organizmy potrebujú potravu a líšia sa nárokmi na potravu.
Potrava väčšiny živočíchov je pomerne pestrá, živočíchy žijúce na určitom území si môžu potravovo konkurovať.
Rôzne organizmy žijú v rôznom prostredí, podľa toho, aké podmienky pre život potrebujú, napríklad vyžadujú rôzne množstvo a kvalitu vody, vzduchu, pôdy a prítomnosť iných organizmov.
Život človeka je od rastlín, húb a živočíchov závislý, využíva ich nielen ako potravu, ale aj ako zdroj surovín na výrobu rôznych predmetov dennej potreby.
Rastliny produkujú kyslík, ktorý je pre život človeka nevyhnutný.
Rovnako, ako je človek závislý od rastlín a živočíchov, je závislý aj od neživej prírody.
Niektoré druhy rastlín, húb a živočíchov môžu byť pre človeka nebezpečné.
Rozpoznať lokálne poľnohospodárske, liečivé a jedovaté rastliny, huby a živočíchy je pre život človeka dôležité.

Dedičnosť a premenlivosť

Pre určitý typ rastliny je typický konkrétny tvar, veľkosť, farba rastlinného orgánu a odlišuje sa tým od iných rastlín.
Zo semena určitej rastliny vyrastie rastlina rovnakého druhu.
Mláďatá určitých druhov živočíchov sa na svojich rodičov podobajú viac ako na iné jedince rovnakého druhu, čo je spôsobené dedičnosťou.

Evolúcia

Spôsob života rôznych druhov rastlín, húb a živočíchov je jedinečný.
Rôzne skupiny organizmov sa prispôsobili rôznemu spôsobu života a podľa podobností ich vieme zaraďovať do rôznych skupín a podskupín.
Podľa miery ich vzájomnej príbuznosti triedime živočíchy do skupín: bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce.
Na základe rozpoznania typických znakov organizmov ich vieme zaradiť do skupiny a pomenovať.
Niektoré živočíchy sa chránia výstražným alebo maskovacím sfarbením.
Rôzne sfarbenie mláďat a dospelých jedincov rôznych živočíšnych druhov má význam v snahe o prežitie.
Spoločenský aj samotársky spôsob života rôznych živočíchov má svoje výhody i nevýhody.
Niektoré organizmy sa dnes na Zemi nevyskytujú, vyhynuli, zachovali sa ich zvyšky a stopy po ich živote.

*Učebné osnovy pre 1.vzdelávací cyklus* *ČLOVEK A PRÍRODA*
Výkonový štandard	1. cieľ: Prostredníctvom jednoduchších foriem skúmania – pozorovaním, usudzovaním, triedením a meraním rozvíjať svoje aktuálne poznanie.
	1.ročník	2.ročník	3.ročník
	Opísať vlastnými slovami, čo pozoruje, čo	Sústrediť sa na detaily pozorovanej situácie tak, aby	Na základe jednoduchej formulovanej výskumnej otázky pozorovať tak, aby bolo možné získať všetky potrebné informácie na jej zodpovedanie. Formulovať predpoklad a podložiť ho vlastnou skúsenosťou. Pri pozorovaní zabezpečiť presnosť a spoľahlivosť získaných údajov, v prípade potreby pozorovanie zopakovať. Zdôvodniť rozdelenie objektov do stanoveného počtu určených skupín. Porovnať podobnosti a rozdiely medzi objektmi s cieľom identifikovať možné kritériá triedenia. Navrhnúť jednoduché vlastné meradlá a zároveň používať aj základné štandardné meradlá. Vnímať nepotvrdené predpoklady ako nové informácie, nie ako chyby. Dbať na to, aby sa pri práci s údajmi predišlo chybám.
	nové zistil. Uvedomiť si, že výskumná otázka	vedel na konci pozorovania/skúmania odpovedať na
	určuje to, čo má byť skúmané.	otázku, ktorá skúmanie iniciovala.
	Porozumieť, že predpoklad je výrok o tom, čo	Diskutovať o predpokladoch so spolužiakmi a vnímať že
	sa stane v skúmanej situácii. Porozumieť, že	predpoklad môžu formulovať rôzne skúmajúce osoby
	predpoklad nie je tip, predpoklad vyplýva z	rôzne. Identifikovať situácie, v ktorých je potrebné
	predchádzajúceho poznania. Pozorovať	pozorovanie opakovať.
	precízne podľa stanoveného postupu	Navrhovať čiastočné obmeny v postupe pozorovania,
	skúmania.	aby bolo možné získať spoľahlivejšie údaje.
	Porovnať výsledky pozorovania so
	spolužiakmi so snahou overiť, či bolo
	pozorovanie dostatočne spoľahlivé.
	2. cieľ: Vyjadrovať a diskutovať o svojich prírodovedných predstavách.
	1.ročník	2.ročník	3.ročník
	Porozumieť, že predpoklad je výrok o tom, čo	Uvedomiť si, že tvrdenia musia z niečoho vyplývať. Na	*Zdôvodniť tvrdenie predchádzajúcou skúsenosťou*
	sa stane v skúmanej situácii.	podnet učiteľa zdôvodniť svoje tvrdenie relevantnou	*a/alebo získanými údajmi zo skúmania na podnet*
	Vysloviť záver v podobe vyjadrenia toho, čo	skúsenosťou.	*učiteľa*.
	nové žiak sám pre seba zistil, čo ho	Porozumieť, že predpoklad nie je tip, predpoklad	Na podnet učiteľa zdôvodniť svoje tvrdenie
	prekvapilo.	vyplýva z predchádzajúceho poznania.	zaznamenanými údajmi.
	Prezentovať výsledky svojho skúmania pred	Formulovať záver zo skúmania v podobe odpovedí na	*Formulovať predpoklad a zdôvodniť ho skúsenosťou*.
	spolužiakmi.	výskumnú otázku, bez odvolávania sa na získané údaje	Diskutovať o predpokladoch so spolužiakmi.
		skúmaním.

Prezentovať vlastný spôsob uvažovania o	Porovnať vlastné výsledky s tými, ktoré získali spolužiaci	*Formulovať záver v podobe odpovede na výskumnú*
riešení výskumnej otázky v pracovnej	a identifikovať podobnosti a odlišnosti.	*otázku s odvolaním sa na údaje získané skúmaním*.
skupine a vypočuť si spôsoby uvažovania	Uvedomiť si, že rôzni ľudia majú rôzne skúsenosti a	Zapísať záver v podobe ucelených viet s odvolávaním sa
spolužiakov.	preto môžu o rovnakých otázkach a úlohách uvažovať	na získané pozorovaním.
Orientovať sa v tabuľke a dohodnutými	rôzne.	*Porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami*
značkami zaznamenať informácie o		*vrstovníkov a zdôvodniť prípadné rozdiely*.
pozorovaných objektoch.		Zdôvodnenie rozdielov vo forme výmeny
Bez použitia písanej formy jazyka a s		prostredníctvom identifikácie rozdielnych postupov
pomocou inštrukcií učiteľa vytvorí záznam z		skúmania, nezhodných objektov skúmania, či
jednoduchého pozorovania alebo skúmania.		prostredníctvom identifikácie nepresného pozorovania.
Uvedomiť si, že tvrdenia musia z niečoho vyplývať.		*Rešpektovať rôznorodosť v uvažovaní a pri riešení výskumných otázok rovesníkmi*.
		Vnímať rôzne spôsoby uvažovania spolužiakov o tom istom probléme ako podnet k vylepšeniu navrhovaných riešení výskumných otázok.
3. cieľ: Po vzore učiteľa systematicky a objektívne získavať údaje, usporadúvať ich, na ich základe tvoriť záver a ten prezentovať.
1.ročník	2.ročník	3.ročník
Orientovať sa v tabuľke a dohodnutými	Podľa tabuliek vyplnenej skúmanými vlastnými údajmi	Zaznamenať získané údaje do poskytnutej tabuľky alebo predpripraveného diagramu. Pomocou vyfarbenia políčok zaznamenať výsledky vlastného skúmania do pripraveného stĺpcového diagramu. Vytvoriť záznam zo skúmania podľa vopred stanovenej štruktúry, pričom použiť jednoduché slovné vyjadrenia v písomnej forme. Vyhodnotiť priebeh aj výsledky skúmania. Na podnet učiteľa zdôvodniť svoje tvrdenie na základe predchádzajúcej skúsenosti alebo údajov získaných zo skúmania. Formulovať záver v podobe odpovede na výskumnú otázku s odvolaním sa na získané dáta.
značkami zaznamenať informácie o	povedať, čo bol predpoklad a čo nové zistil.
pozorovaných objektoch.	Bez použitia písanej formy jazyka vytvoriť záznam z
Bez použitia písanej formy jazyka a s	pozorovania a chápať ho ako zdroj informácií pre
pomocou inštrukcií učiteľa vytvorí záznam z	tvorbu verbálne prezentovaného záveru z
jednoduchého pozorovania alebo skúmania.	pozorovania/skúmania.
Uvedomiť si, že tvrdenia musia z niečoho	Na podnet učiteľa zdôvodniť svoje tvrdenie relevantnou
vyplývať.	skúsenosťou.
Vysloviť záver v podobe vyjadrenia toho, čo	Formulovať záver zo skúmania v podobe odpovedí na
nové žiak sám pre seba zistil, čo ho	výskumnú otázku, bez odvolávania sa na získané údaje
prekvapilo.	skúmaním.
Posúdiť, ktoré z poskytnutého súboru	Zamýšľať sa nad údajmi získanými pozorovaním
výrokov vyjadria to, čo zo získaných údajov	a/alebo skúmaním a vytvárať závery o tom, čo z nich
vyplýva a čo nie.	vyplýva.

	Vyhľadá (obrazovú, neskoršiu slovnú) informáciu v dvoch odlišných zdrojoch, ktoré mu učiteľ poskytne.	Zapísať záver v podobe ucelených viet s odvolávaním sa na získané pozorovania.
		*Vytvárať* *logické úsudky z údajov získaných* *skúmaním.*
		*Vyhľadať* *konkrétne informácie na základe poskytnutého postupu.*
		*Uvedomiť si, že existujú rôzne informačné zdroje s rôznou mierou dôveryhodnosti.*
		Porovnáva zhodu v informáciách (obrazových, neskôr slovných ). Pri vyhľadávaní informácií v informačných zdrojoch si uvedomuje potrebu overiť si ju.
4. cieľ: Kooperatívne pracovať na riešení čiastkových úloh a aplikovať pritom mäkké zručnosti.
1.ročník	2.ročník	3.ročník
Prezentovať výsledky svojho skúmania pred	Porovnať vlastné výsledky s tými, ktoré získali spolužiaci	*Porovnať výsledky svojho skúmania s výsledkami*
spolužiakmi.	a identifikovať podobnosti a odlišnosti.	*vrstovníkov a zdôvodniť prípadné rozdiely.*
Spontánne spolupracuje na riešení úloh s	*Mať záujem o spoluprácu pri riešení problému.*	Spolupracovať na riešení úloh s členmi skupín tak, že
niektorými členmi skupiny.	Uvedomiť si, že rôzni ľudia majú rôzne skúsenosti a	vytvára priestor pre zapojenie všetkých členov skupín
Prezentovať vlastný spôsob uvažovania o	preto môžu o rovnakých otázkach a úlohách uvažovať	(neprimerane sa nepresadzuje, nezostáva v úzadí).
riešení výskumnej otázky v pracovnej	rôzne.	*Rešpektovať rôznorodosť v uvažovaní a pri riešení*
skupine a vypočuť si spôsoby uvažovania	Na úlohách v rámci skupiny pracovať samostatne, ale	*výskumných otázok rovesníkmi*.
spolužiakov.	následne s členmi skupiny diskutovať a porovnávať	Vnímať rôzne spôsoby uvažovania spolužiakov o tom
*Komunikovať a spolupracovať s cieľom*	rôzne spôsoby riešenia úloh.	istom probléme ako podnet k vylepšeniu navrhovaných
*efektívnejšej práce a/alebo zaujímavejších*		riešení výskumných otázok.
*riešení.*		Na základe diskusie s členmi skupiny preberať niektoré
		prvky riešenia úloh, ktoré navrhli členovia.

5. cieľ: Dôverovať výsledkom svojej vlastnej výskumnej činnosti.
1.ročník	2.ročník	3.ročník
Všímať si svoje okolie a spontánne opisovať nové zistenia alebo zaujímavé pozorovania. Vyhodnotiť úspešnosť vlastnej výskumnej činnosti pomocou hodnotiacej škály.	Preukázať záujem o skúmanie prostredia okolo seba. Na podnet učiteľa uvažovať a navrhovať ďalšie možné oblasti skúmania v danej situácii. So podporou učiteľa identifikovať spôsoby, ako zlepšiť výskumnú prácu, a vedieť ich slovne vyjadriť.	Riešiť úlohy zamerané na skúmanie okolia, ktoré sú zadané učiteľom. Vnímať vlastnú výskumnú činnosť ako zdroj nových poznatkov. S podporou učiteľa hodnotiť svoju výskumnú prácu a posúdiť svoj pokrok bez porovnávania sa s ostatnými.
6. cieľ: Správať sa zodpovedne voči svojmu prostrediu a vlastnému zdraviu, osobne sa angažovať v rámci riešenia lokálnych problémov.
1.ročník	2.ročník	3.ročník
Uvedomiť si dôležitosť ochrany prírody. Na podnet učiteľa pristupovať k živým organizmom s rešpektom a citlivosťou. Pochopiť, že znečistené prostredie negatívne ovplyvňuje zdravie človeka. Uvedomiť si potrebu starostlivosti o vlastné telo a ochranu zdravia na základe stanovených pravidiel.	Uvedomiť si, že mnohé ľudské potreby vyplývajú z prírody a že človek môže na prírodu negatívne vplývať. Pochopiť, že živé organizmy majú rôzne potreby podobne ako človek, a že v nevhodných podmienkach sa správne nevyvíjajú. Uviesť príklady nezodpovedného správania voči prírode. Vymenovať príklady negatívneho a pozitívneho vplyvu prostredia na zdravie človeka. Navrhnúť jednoduché zmeny životného štýlu, ktoré podporujú starostlivosť o telo a ochranu zdravia.	Preukázať rešpekt voči prírode a uvedomovať si potrebu jej ochrany. Manipulovať so živými organizmami citlivo a s ohľadom na ich potreby. Vnímať dôsledky nezodpovedného správania v prírode, ktoré ovplyvňujú zdravie vlastné, iných ľudí, prírodné zdroje a životné prostredie. Vysvetliť, ako nevhodné spôsoby správania môžu ohroziť zdravie. Uvažovať o tom, čo človek získava z prostredia a aké následky má znečistenie zdrojov. Uvedomiť si vlastnú zodpovednosť za svoje telo a jeho zdravie a starať sa o ne na základe získaných vedomostí o fungovaní ľudského organizmu.

Komponent: Látky/ Rozvoj predispozície k pojmom hmotnosť, objem, hustota, skupenstvá látok, skupenské zmeny látok, rozpúšťanie a filtrácia
		1.ročník	2.ročník	3.ročník
Obsahový štandard	Pojmy, vzťahy, fakty	 Všetky objekty zaberajú určitý priestor a majú svoju hmotnosť.  Schopnosť objektu plávať na vode závisí od materiálu alebo látky, z ktorej je vyrobený.  Nie všetky látky sú vo vode rozpustné.	 Všetky objekty zaberajú priestor, majú svoj objem a svoju hmotnosť.  Objekty s rovnakým objemom nemusia mať rovnakú hmotnosť a naopak, objekty s rovnakou hmotnosťou nemusia mať rovnaký objem.  Materiály či látky môžu existovať v pevnom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve, v závislosti od vonkajších podmienok.  Proces rozpúšťania látok vo vode (ako rozpúšťadle) je možné zrýchliť.	 Materiály alebo látky môžu meniť svoje skupenstvo. Topenie je prechod z pevného do kvapalného stavu, zatiaľ čo tuhnutie je opačný proces, teda prechod z kvapalného do pevného stavu. Vyparovanie znamená zmenu kvapaliny na plyn a kondenzácia je premena plynu späť na kvapalinu.  Nie všetky zložky zmesí sa dajú oddeliť filtráciou.  Výsledok filtrácie závisí od hustoty použitého filtra.
Obsahový štandard	Činnosti	 Porovnávanie hmotnosti rôznych objektov a objavovanie základov merania hmotnosti.  Skúmanie, ako tvar, hmotnosť, objem a materiál objektu ovplyvňujú jeho schopnosť plávať na vode.  Skúmanie procesu rozpúšťania rôznych látok vo vode.	 Porovnávanie objemu a hmotnosti objektov a objavovanie princípov merania týchto veličín.  Porovnávanie hmotnosti objektov s rovnakým objemom a zároveň porovnávanie objemu objektov s rovnakou hmotnosťou.  Porovnávanie vlastností materiálov alebo látok v pevných, kvapalných a plynných skupenstvách.  Dokazovanie prítomnosti rozpustených látok vo vode a skúmanie možností urýchlenia procesu rozpúšťania materiálov alebo látok vo vode.	 Skúmanie zmien skupenstva vody pri rôznych teplotách, vrátane topenia, tuhnutia, vyparovania a kondenzácie.  Určenie teploty topenia a varu vody.  Rozlíšenie medzi procesmi topenia a rozpúšťania.  Identifikácia zložiek zmesí, ktoré sa dajú oddeliť filtráciou.  Porovnávanie výsledkov filtrácie pri použití rôznych typov filtrov alebo sítok.

Komponent: Interakcie/ Rozvoj predispozície k pojmom magnetizmus, svetlo, vlastnosti látok
		1.ročník	2.ročník	3.ročník
Obsahový štandard	Pojmy, vzťahy, fakty	● Podľa toho, koľko svetla objekt prepúšťa, môžu vznikať rôzne tmavé a rôzne farebné tiene, ● dĺžka a smerovanie tieňa závisí od vzájomnej pozície svetelného zdroja, objektu a plochy, na ktorej sa tieň zobrazuje, ● zdanlivý pohyb Slnka počas dňa a roka spôsobuje zmenu smerovania a dĺžky tieňov objektov upevnených v zemi.	● Magnetom sú priťahované len kovy, avšak nie všetky, ● na každom magnete je možné identifikovať dva póly, severný a južný.	● Pri vzájomnej interakcii magnetov sa súhlasné póly dvoch magnetov odpudzujú a nesúhlasné priťahujú, ● magnety sa vzájomne odlišujú svojimi magnetickými vlastnosťami.
Obsahový štandard	Činnosti	● Skúmanie priepustnosti svetla rôznymi objektmi/materiálmi. Skúmanie tvorby tieňa, ● porovnávanie dĺžky tieňa v závislosti od pozície svetelného zdroja a objektu, ktorý tieň vytvára, ● skúmanie súvislosti tieňov a zdanlivého pohybu Slnka po oblohe.	● Skúmanie správania sa magnetov voči nekovovým a rôznym kovovým predmetom, ● porovnávanie magnetických vlastností rôznych magnetov.

Komponent: Energia/ Rozvoj predispozície k pojmom tepelná energia, teplota, telesná teplota.
		1.ročník	2.ročník	3.ročník
Obsahový štandard	Pojmy, vzťahy, fakty	●  Zahrievanie a ochladzovanie objektov sú procesy, ktoré prebiehajú všade okolo nás. ●  Dodaním tepla (tepelná energia) možno zvýšiť teplotu telesa. ●	● Ľudské telo si udržiava stálu telesnú teplotu, ktorá je u všetkých ľudí približne rovnaká.	● Zdrojom tepla (tepelnej energie) sú aj mnohé organizmy, vrátane človeka, ● vzduch s vyššou teplotou stúpa hore, vzduch s nižšou teplotou klesá dolu.
Obsahový štandard	Činnosti	● Porovnávanie teploty objektov pred a po zahrievaní.	● Porovnávanie teploty ľudského tela rôznych ľudí, ● subjektívne (pocitové) a objektívne (s použitím teplomera) posudzovanie teploty objektov.	● Identifikácia zdrojov tepla (vrátane živých organizmov) v pozorovateľnom okolí, ● skúmanie zmien teploty tela človeka počas dňa, ● skúmanie prúdenia teplého a studeného vzduchu.
Komponent: Zem/ Rozvoj predispozície k pojmom voda (hydrosféra), vzduch (atmosféra), pôda, horniny, minerály (litosféra).
		1.ročník	2.ročník		3.ročník
Obsahový štandard	Pojmy, vzťahy, fakty	● Pôda obsahuje živé a neživé zložky, pričom časť neživých zložiek pochádza z odumretých organizmov, ● voda sa v prírode nachádza v rôznych formách a to v kvapalnom, tuhom a plynnom skupenstve, ● voda je podmienkou života organizmov.	● Humus ako zložka pôdy predstavuje materiál tvorený odumretými zvyškami organizmov, ktorý je dôležitý pre úrodnosť pôdy, ● voda a vzduch sú dôležitými súčasťami pôdy a vplývajú na jej úrodnosť, ● pitie vody z neoverených zdrojov môže byť pre zdravie a život človeka nebezpečné.		● Pod vrstvou pôdy sa nachádzajú horniny, ● horniny aj minerály sa od seba odlišujú rôznymi vlastnosťami, ● prítomnosť vzduchu je podmienkou života človeka. Vzduch je plyn, ktorý vypĺňa aj priestory, ktoré sa zdajú byť prázdne.

		Činnosti	● Skúmanie zloženia vzoriek pôdy, identifikácia živých, neživých zložiek, a zložiek, ktoré majú pôvod v živých organizmoch (odumreté).	● Porovnávanie vody z rôznych lokálnych zdrojov, ● identifikácia prítomnosti vody v rastlinách a v pôde.	● Porovnávanie vlastností rôznych druhov pôd a hornín, ● triedenie rôznych minerálov a hornín na základe jednoznačne pozorovateľných znakov (tvrdosť, farba, lesk, vryp, pórovitosť, skúška s octom), ● porovnávanie a špecifikácia pitnej a nepitnej vody, (ne)identifikovateľnosť prítomnosti rôznych materiálov/látok/ objektov vo vode, ● identifikácia prítomnosti vzduchu v prostredí
Komponent: Vesmír/ Rozvoj predispozície k pojmom hviezda, súhvezdie, prirodzená družica ‐ Mesiac, mesačné fázy.
			1.ročník	2.ročník	3.ročník
Obsahový štandard	Pojmy, vzťahy, fakty		● Najbližšou hviezdou k planéte Zem je Slnko. Okrem Slnka je možné na oblohe v noci pozorovať aj ďalšie hviezdy, ● slnko sa každý deň zdanlivo pohybuje po oblohe od východu na západ.	 Na nočnej oblohe môžeme pozorovať rôzne stabilné zoskupenia hviezd, nazývané súhvezdia.  Medzi najznámejšie súhvezdia pozorovateľné na Slovensku patria Veľký voz (Veľká medvedica), Labuť, Kasiopea a Orión.  V rôznych ročných obdobiach na nočnej oblohe dominujú odlišné súhvezdia.  Niektoré hviezdy, ako napríklad Polárka, sú viditeľné počas celého roka.	 Mesiac je prirodzená družica Zeme a počas roka môžeme na oblohe pozorovať rôzne veľké osvetlené časti jeho povrchu.  Tvar osvetlenej časti Mesiaca sa mení každý deň, pričom sa pravidelne striedajú fázy: nov, prvá štvrť, spln a posledná štvrť.
Obsahový štandard	Činnosti		Pozorovanie zdanlivého pohybu Slnka po oblohe počas dňa a počas roka v reálnych a modelových situáciách.	● Rozpoznávanie známych súhvezdí nočnej oblohy	● Pozorovanie zmien mesačných fáz (nov, prvá štvrť, spln, posledná štvrť) počas mesiaca a roka

Komponent: Organizmus/ Rozvoj predispozície k pojmom životné prejavy organizmov, klíčenie

a rast rastlín, životný cyklus rastlín, húb a živočíchov, obehová, dýchacia, pohybová a oporná sústava človeka, zmyslové orgány.

1.ročník

2.ročník

3.ročník

Obsahový štandard

Pojmy, vzťahy, fakty

● Človek získava informácie z prostredia prostredníctvom zmyslov: zrakom, sluchom, hmatom, čuchom a chuťou,

● základnými orgánmi rastlín sú koreň, stonka, list, kvet a plod, ktorý obsahuje semená.

Živé organizmy od neživých zložiek prírody dokážeme rozlíšiť podľa životných prejavov, medzi ktoré patrí pohyb, rozmnožovanie, príjem potravy, rast, vývin, dýchanie a reakcie na podnety z prostredia. Mnohé rastliny sa rozmnožujú semenami, ktoré sa často nachádzajú v rôznych plodoch. Plody so semenami vznikajú z kvetov, no nie každý kvet vyprodukuje plod obsahujúci semená; jednou z podmienok je prenos peľu z kvetu inej rastliny rovnakého druhu. Semená potrebujú na klíčenie vodu, vzduch a vhodnú teplotu. Po vyklíčení rastlina na rast okrem vody, vzduchu a vhodnej teploty potrebuje aj svetlo a živiny z pôdy. Životný cyklus rastliny začína klíčením semien a končí odumretím rastliny, ktorá priniesla semená pre vznik novej generácie. Každý orgán rastliny má svoju funkciu: koreň, stonka a listy zabezpečujú upevnenie v pôde, príjem dôležitých látok a vylučovanie nepotrebných; kvety a plody so semenami zabezpečujú rozmnožovanie rastliny.

Základnými orgánmi obehovej sústavy sú srdce a cievy. Srdce funguje ako pumpa, ktorá rozvádza krv cez cievy do celého tela. Krv prenáša dôležité látky, vrátane tých, ktoré človek získava z potravy alebo dýchania. Hlavným orgánom dýchacej sústavy sú pľúca, ktoré zabezpečujú prísun kyslíka zo vzduchu nevyhnutného pre život a zároveň umožňujú vylučovanie oxidu uhličitého pri výdychu. Kostra a svaly tvoria základ oporno-pohybovej sústavy a umožňujú všetky vedomé aj podvedomé pohyby tela. Pravidelný pohyb je nevyhnutný pre rozvoj svalov a udržiavanie zdravia organizmu.

	Činnosti		● Skúmanie významu zmyslových orgánov pre život človeka, ● identifikácia, z ktorej časti rastliny pochádza určitý druh ovocia/zeleniny.		● Pozorovanie rôznych zložiek prírody a identifikácia životných prejavov rôznych druhov živočíchov, rastlín a húb (pohyb, rozmnožovanie, príjem potravy, rast, vývin, dýchanie, reakcia na podnety z prostredia), ● skúmanie podmienok klíčenia rastlín (a ich rastu), porovnávanie podmienok klíčenia (a rastu) rôznych rastlín, ● porovnávanie rastlinných plodov a semien rôznych rastlín vzhľadom na ich spôsob rozširovania v prostredí, ● skúmanie vegetatívneho rozmnožovania rastlín, ● porovnávanie životného cyklu živočíchov so životným cyklom rastlín a húb.		● Identifikácia základných orgánov dýchacej, obehovej, opornej a pohybovej sústavy človeka, ● skúmanie vonkajších prejavov fungovania dýchacej, obehovej a oporno‐pohybovej sústavy človeka, ● uvažovanie o význame krvi v tele človeka v súvislosti s príjmom potravy a dýchaním, ● identifikácia princípov starostlivosti o vlastné zdravie na základe poznatkov o fungovaní vybraných orgánových sústav.
Komponent: Ekosystém/ Rozvoj predispozície k pojmom ekosystém, potravový vzťah.
				1.ročník		2.ročník		3.ročník
Obsahový štandard		Pojmy, vzťahy, fakty		● Rastliny produkujú kyslík, ktorý je pre život človeka nevyhnutný.		● Všetky živé organizmy potrebujú potravu a líšia sa nárokmi na potravu, ● rôzne organizmy žijú v rôznom prostredí, podľa toho, aké podmienky pre život potrebujú, napríklad vyžadujú rôzne množstvo a kvalitu vody, vzduchu, pôdy a prítomnosť iných organizmov,		● Život človeka je od rastlín, húb a živočíchov závislý, využíva ich nielen ako potravu, ale aj ako zdroj surovín na výrobu rôznych predmetov dennej potreby, ● rovnako, ako je človek závislý od rastlín a živočíchov, je závislý aj od neživej prírody, ● rôzne druhy rastlín, húb a živočíchov môžu byť pre človeka nebezpečné,

	Činnosti		● porovnávanie prostredí, v ktorých žijú rôzne rastliny vzhľadom na množstvo vody, tepla a svetla, ako aj kvality substrátu (živnej pôdy), ● porovnávanie živočíchov podľa zloženia ich potravy.	● porovnávanie zloženia potravy rôznych druhov živočíchov, identifikácia potravových konkurentov, ● rozpoznávanie vybraných poľnohospodárskych, liečivých a jedovatých rastlín a húb blízkeho okolia, hospodárskych a jedovatých živočíchov, ● skúmanie závislosti človeka od rastlín, živočíchov a neživej zložky ekosystému.
Komponent: Dedičnosť a premenlivosť/ Rozvoj predispozície k pojmom rod, druh a jedinec, dedičnosť, premenlivosť.
		1.ročník	2.ročník	3.ročník
Obsahový štandard	Pojmy, vzťahy, fakty	● Mláďatá určitých druhov živočíchov sa na svojich rodičov podobajú viac ako na iné jedince rovnakého druhu, čo je spôsobené dedičnosťou.	● Pre určitý typ rastliny je typický konkrétny tvar, veľkosť, farba rastlinného orgánu a odlišuje sa tým od iných rastlín, ● zo semena určitej rastliny vyrastie rastlina rovnakého druhu.
Obsahový štandard	Činnosti	● Porovnávanie mláďat a dospelých jedincov a vyvodzovanie záverov, ktoré mláďatá sa na dospelé jedince podobajú a ktoré nie, ● identifikácia prirodzenej rôznorodosti ľudí (v rámci rodiny i mimo nej).	● Rozpoznávanie rastlinných a živočíšnych druhov podľa identifikačných znakov uvedených v atlase rastlín alebo živočíchov, ● skúmanie rastu rastlín rovnakého druhu a identifikácia podobností (dedičnosť) a odlišností (premenlivosť), ● skúmanie podobností a odlišností rastlín a živočíchov rovnakého druhu a rôznych druhov (druhová rozmanitosť).

Komponent: Evolúcia/ Rozvoj predispozície k pojmom adaptácie k prežitiu, kamufláž, mimikry, taxonómia organizmov.
		1.ročník	2.ročník	3.ročník
Obsahový štandard	Pojmy, vzťahy, fakty			 Spôsob života rôznych druhov rastlín, húb a živočíchov je jedinečný a špecifický.  Organizmy sa prispôsobili rôznym spôsobom života, a podľa ich podobností ich môžeme zaraďovať do rôznych skupín a podskupín.  Živočíchy triedime podľa vzájomnej príbuznosti do skupín ako bezstavovce, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce.  Na základe typických znakov dokážeme rozpoznať organizmy a zaradiť ich do príslušnej skupiny s pomenovaním.  Niektoré organizmy dnes už na Zemi nežijú (vyhynuli), avšak zachovali sa ich pozostatky a stopy ich existencie.
Obsahový štandard	Činnosti			 Skúmanie prispôsobení rastlín a živočíchov na život v rôznych podmienkach.  Porovnávanie tvaru jednotlivých častí tiel živočíchov vzhľadom na ich spôsob života.  Triedenie a zoskupovanie rastlín a živočíchov podľa stupňa ich vzájomnej podobnosti alebo príbuznosti.  Rozpoznávanie a pomenúvanie vybraných lokálnych druhov rastlín, húb a živočíchov.  Porovnávanie súčasných a vyhynutých organizmov a uvažovanie o ich prispôsobení prostrediu.  Skúmanie výstražného a maskovacieho sfarbenia živočíchov a jeho významu pre ich prežitie v prostredí.  Porovnávanie sfarbenia samcov a samíc rôznych druhov živočíchov, ako aj sfarbenia mláďat a dospelých jedincov, s ohľadom na ich šance na prežitie.  Porovnávanie výhod a nevýhod spoločenského a samotárskeho spôsobu života živočíchov.

PRIEREZOVÉ GRAMOTNOSTI

Vizuálna gramotnosť

1. porozumieť vizuálnemu jazyku a využívať ho na špecifickú formu komunikácie, a to s uplatňovaním tvorivého a kritického myslenia,

2. citlivo vnímať vizuálne podnety na úrovni každodennosti,

3. orientovať sa vo svete vizuality a umenia,

4. prejavovať estetickú otvorenosť vo vnímaní a prežívaní,

5. rešpektovať a oceňovať rozmanité kultúrne prejavy.

Čitateľská gramotnosť

1.porozumieť rôznym druhom textu, a to na viacerých úrovniach – od explicitných výnamov cez vyvodzovanie implicitných významov až po kritické hodnotenie textu,

2. využiť získané informácie na učebné, komunikačné a sebarozvojové ciele,

3. monitorovať vlastné porozumenie a využívať metakognitívne stratégie,

4. osvojiť si stratégie porozumenia testu a tvoriť text.

Digitálna gramotnosť

1. sebaisto, kriticky a zodpovedne využívať digitálne technológie na vzdelávanie, prácu a účasť na dianí v spoločnosti,

2. vstupovať do interakcií s digitálnymi technológiami ‐ používať informácie a dáta, komunikovať, spolupracovať, používať médiá,

3. tvoriť digitálny obsah (vrátane programovania),

4. využívať digitálne technológie bezpečne (vrátane digitálnej pohody a kybernetickej bezpečnosti),

5. rešpektovať duševné vlastníctvo,

6. riešiť problémy a kriticky myslieť.

Finančná gramotnosť

1. využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finanč‐ ných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti,

2.vedieť reagovať na nové osobné udalosti a neustále sa meniace ekonomické prostredie s ohľadom na premenné veličiny, ako sú vek, rodinné zázemie, pracovné uplatnenie, kultúra, či miesto bydliska,

3. finančne plánovať svoju budúcnosť a efektívne dlhodobo hospodáriť,

4. analyzovať riziká a príležitosti a prijímať zodpovedné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú osobnú ekonomickú a finančnú situáciu,

5. porozumieť princípom fungovania ekonomických vzťahov v spoločnosti.

Občianska gramotnosť

1.poznať a aktívne využívať stratégie aktívneho občianstva za účelom pozitívnych zmien vo svojich komunitách,

2.byť informovaný, rozumieť procesom a vedieť ako uplatňovať občianske práva a povinnosti na miestnej, štátnej, národnej a globálnej úrovni v súlade s ľudskými právami a princípmi demokracie,

3. orientovať sa v kultúrno‐spoločenských reáliách svojho okolia, nadobudnúť a upev‐ ňovať svoju lokálnu a regionálnu identitu, ktorá je oporným bodom kultúrnej identity a predpokladom zdravej formy patriotizmu.

Mediálna gramotnosť

1. prejavovať kritický a rozlišujúci postoj k médiám,

2. interpretovať informácie a mediálne obsahy,

3. eticky a korektne sa mediálne prezentovať,

4. odhaľovať manipulatívne techniky a vyrovnávať sa s informačným preťažením a komercionalizáciou mediálneho prostredia.

Interkultúrna gramotnosť

1. rešpektovať a oceňovať rozmanitosť vo svojom okolí,

2. citlivo vnímať životnú realitu ľudí z rozmanitých kultúrnych a sociálnych prostredí,

3. rozpoznávať a aktívne odmietať diskriminačné správanie.

Environmentálna gramotnosť

1. spoznávať jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj vzťahy, ktoré medzi nimi prebiehajú,

2.rozvíjať pozitívny vzťah k životnému prostrediu a zvažovať, ktoré ľudské hodnoty a potreby (ne)prispievajú k ochrane životného prostredia a udržateľnosti,3. rozumieť príčinám a dôsledkom konkrétnych environmentálnych problémov, porovnávať a analyzovať ich riešenia, vrátane vlastného konania,

4. poznať piliere udržateľnosti a uvedomovať si závislosť ľudskej spoločnosti a ekonomiky od životného prostredia,

5.prebrať zodpovednosť, osobne sa angažovať a spolupracovať v ochrane životného prostredia a presadzovaní udržateľnosti prostredníctvom aktivít primeraných veku.

Sociálna a emocionálna gramotnosť

1. prejavovať emocionálnu odolnosť, empatiu a sebauvedomenie,

2. rozvíjať schopnosť spolupracovať, efektívne komunikovať a riešiť konflikty,

3.bezpečným spôsobom prejavovať a regulovať svoje emócie, prejavovať porozumenie a pomáhať iným pri prežívaní ich emócií s prihliadnutím na uvedomenie si vlastných kapacít,

4.plánovať svoju krátkodobú a dlhodobú budúcnosť v súlade so svojím rozvíjateľným potenciálom, potrebami a hranicami, prijímať zodpovedné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú životné smerovanie jednotlivca a jeho blízkeho okolia,

5. vnímať vlastné (emocionálne) prežívanie ako rovnocenné s prežívaním iných,

6. asertívne ale ohľaduplne obhajovať a dosahovať svoje ciele v komunikácii,

7. efektívne spolupracovať v homogénnych ako aj rozmanitých tímoch, predchádzať konfliktom, reálne konflikty riešiť nenásilnými spôsobmi,

8. definovať vlastné hodnoty vo vzťahoch a konať zodpovedne rešpektujúc práva a slobody iných,

9. utvárať svoju osobnú integritu a identitu vo vzťahu k hodnotovým princípom, aj k témam intimity a sexuality,

10. analyzovať riziká a príležitosti a prijímať zodpovedné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú osobný život, vzťahy a zdravie,

11. rozlišovať rôzne druhy vzťahov, rôzne prejavy správania v nich, utvárať ich a s rešpektom k sebe a iným v nich fungovať.

Učebné osnovy - 1. cyklus

Človek a príroda

Odkazy

Kontakty

Prihlásenie