Školský vzdelávací program

Školský vzdelávací program:

 

Učíme sa tolerantne a kooperatívne pre život

Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola –

Kráľová nad Váhom

 

 

 

Tento školský vzdelávací program bol vypracovaný podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie schváleného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 31. 3. 2023 pod číslom 2023/831:7-A2140 s  platnosťou od 1. 9. 2026, vrátane všetkých dodatkov.

 

 

V zmysle § 5, ods. 7 Zákona č. 596/2003 Z. z. (Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) predkladá tento dokument riaditeľka Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola – Kráľová nad Váhom zriaďovateľovi  a Rade školy  a na schválenie.

 

 

Školský vzdelávací program je podľa potreby aj každý rok prerokovávaný .

 

 

 

OBSAH

 

 

1. Všeobecné údaje o škole
2. Vízia, misia a hodnoty školy
3. Charakteristika a ciele školského vzdelávacieho programu

  3.1. Vymedzenie cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti

  3.2. Vymedzenie vlastných cieľov

4. Učebný plán

  4.1. Náhrada 3. hodiny TSV

  4.2. Didaktické hry a účelové cvičenia

  4.3.  Tematické dni

5. Učebné osnovy

6. Hodnotenie žiakov

  6.1. Priebežné hodnotenie

   6.1.1.Priebežné hodnotenie vo vzdelávacích predmetoch

  6.2. Súhrnné hodnotenie

7. Systém podpory žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

8. Stratégia digitálnej transformácie vzdelávania

9. Školský klub detí (ŠKD)

  9.1.Ciele ŠKD

  9.2. Tematické oblasti výchovy ŠKD

   9.2.1.Komunikácia a práca s informáciami

   9.2.2. Seba rozvoj a svet práce

   9.2.3. Zdravie a subjektívna pohoda

   9.2.4. Spoločnosť a príroda

   9.2.5. Kultúra a umenie

10. Záverečné ustanovenie

 

1. Všeobecné údaje o škole

 

 Škola je situovaná v centre dediny pri hlavnej ceste. Nachádza sa v príjemnom prostredí v spoločnom nádvorí s obecným úradom. Školská budova je zrekonštruovaná. modernizovaná.

V budove sú umiestnené 2 neplnoorganizované základné školy ( slovenská a maďarská).

Naša škola má zriadené jednu triedu so spojenými ročníkmi, (žiaci sú rozdelení na vyučovacích hodinách do dvoch skupín) a jednu skupinu ŠKD.

V škola má k dispozícii jednu z triedy prerobenú telocvičňu, jedáleň. V školskej budove je iba výdajňa, jedlo prenášajú z miestnej MŠ. Oproti školskej budovy sa  nachádza miestny park, ktorý je žiakom k dispozícii pre pohybové aktivity.

 

2. Vízia, misia a hodnoty školy

Vízia školy:

Škola je inšpiratívne prostredie, kde sa vážia individuálne osobnostné črty a schopnosti, kde  spoločnou kooperáciou sprevádzame žiakov na ich osobitnej ceste rozvoja.

Misia školy:

Rešpektujeme a rozvíjame jedinečnosť každého žiaka prostredníctvom individuálneho prístupu prispôsobeného jeho vlastným možnostiam. Vedieme žiakov k tolerancii a kooperácii na dosiahnutie svojich  maximálnych osobných výkonov.

Hodnoty školy :

• Individuálny postoj
• Úzka spolupráca, kooperácia
• Bezpečné rodinné prostredie
• Otvorená, každodenná komunikácia
• Tolerancia a rešpektovanie jedinečnosti

 

Našou snahou je, aby vízia, misia a hodnoty neboli len deklarované, ale aj aktívne žité a prejavovali sa v každom aspekte vzdelávacieho procesu a života školy. Tak vytvoríme  prostredie, v ktorom každý člen školy cíti zmysluplné prepojenie so spoločným poslaním.

 

3.  Charakteristika a ciele školského vzdelávacieho programu

 

Pri tvorbe školského vzdelávacieho programu sme do veľkej miery brali do úvahy aj návrhy a názory rodičov našich žiakov, ako aj žiakov samotných.

Východiskom bola SWOT analíza, na základe ktorej sme zapracovali naše silné stránky, možnosti a špecifiká do programu našej školy. Školský vzdelávací program je výsledkom tímovej práce všetkých pedagogických zamestnancov školy.

 

Jazyk a komunikácia

V oblasti jazykového vzdelávania je naším hlavným cieľom rozvoj komunikačných schopností v rodinnej atmosfére bez tlaku a strachu z gramatických chýb. Využívame dostatočný časový interval na to, aby sme sa namiesto mechanického memorovania venovali čítaniu s porozumením a tvorivému písaniu. Pri spojených ročníkoch zapájame starších žiakov do roly mentorov, ktorí pomáhajú mladším spolužiakom s rozširovaním slovnej zásoby. Individuálny prístup nám umožňuje uplatňovať u každého dieťaťa vlastné tempo pri osvojovaní si gramatiky a cudzích jazykov.

 

Matematika a práca s informáciami

Matematické myslenie rozvíjame prostredníctvom praktických úloh a skupinovej práce naprieč spojenými ročníkmi. Žiaci riešia logické hádanky a matematické projekty v tímoch, kde sa učia kooperovať a efektívne využívať rôzne úrovne svojich zručností. Máme ambíciu výrazne spestriť vyučovací proces s použitím digitálnych technológií, pričom tablety a edukačné programy slúžia ako nástroje na vizualizáciu geometrie či základov programovania. Vďaka každodennej spätnej väzbe učiteľ hneď na hodine vidí, ktorý žiak potrebuje učivo viac prehĺbiť a kto je pripravený na náročnejšie matematické výzvy.

 

Človek a príroda / Človek a spoločnosť

Tieto predmety sú ideálnym priestorom na zážitkové učenie a prepájanie teórie s reálnym životom. Využívame úzky vzťah k rodičom, ktorých často pozývame do školy, aby deťom v rámci tematických blokov priblížili svoje profesie alebo záľuby. V spojených ročníkoch organizujeme rovesnícke vyučovanie, kde staršie deti pripravujú pre mladších spolužiakov experimenty a bádateľské aktivity. Použitie digitálnych technológií nám otvára dvere k virtuálnym exkurziám, interaktívnym mapám a online encyklopédiám, ktoré robia objavovanie sveta nesmierne atraktívnym.

 

Umelecké a výchovné predmety

Výchovy v našej škole slúžia ako hlavný nástroj na odbúranie stresu a budovanie pozitívnej klímy. Pri tvorivých a pohybových aktivitách úplne stierame rozdiely medzi ročníkmi a učíme deti, že každý má v tíme svoje jedinečné miesto. Vytvárame bezpečné prostredie, kde sa rozvíja osobnosť dieťaťa bez porovnávania, s dôrazom na radosť zo samotného procesu tvorby či pohybu.

 

Reflexia

Hoci nízky počet žiakov a personálu prináša prevádzkové riziká, ako je náročné suplovanie či hrozba vyhorenia pedagógov, práve komorné prostredie vytvára nenahraditeľnú rodinnú atmosféru bez stresu.

Tento úzky vzťah a otvorená komunikácia s rodičmi stavajú pevný základ, vďaka ktorému dokáže škola spoločne čeliť aj finančným záťažiam či občasným konfliktom v komunite.

Spájanie štyroch ročníkov navyše nie je len prekážkou, ale premeňuje ho na skvelú príležitosť, kde sa deti prirodzene učia kooperácii, vzájomnej pomoci a rešpektu k rôznym úrovniam zručností.

Vďaka dostatočnému časovému intervalu na prehĺbenie vedomostí a individuálnemu prístupu ku každému žiakovi ponúkame kvalitné vyučovanie.

Ak naše silné stránky podporíme modernými digitálnymi technológiami a inovatívnou prácou v skupinách, škola môže konkurovať aj väčšími plnoorganizovanými školami.

Na dosiahnutie stanovených cieľov využívame rôzne moderné vyučovacie metódy,  formy a stratégie vzdelávania. Efektívne medzipredmetové vzdelávanie poskytuje žiakom ucelenejší pohľad na rôzne témy a podporuje ich schopnosť aplikovať poznatky z jedného predmetu v kontexte iného predmetu. Vo všetkých predmetoch vedieme žiakov ku kritickému mysleniu a vzdelávaniu v súlade s cieľmi a hodnotami školy.

Tieto inovatívne prístupy vedú k zlepšeniu kvality vzdelávania a pripravujú našich žiakov na výzvy 21. storočia.

 

3.1. Vymedzenie cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti

 

Naša škola vytvára prostredie, v ktorom má každý žiak príležitosť naplno rozvíjať svoj potenciál. Budujeme školu založenú na rešpekte, spolupráci a bezpečnom prostredí, ktorá prijíma každého žiaka (inkluzívna škola), vedie k zodpovednému prístupu k ochrane životného prostredia a udržateľnému spôsobu života (zelená škola) a podporuje zmysluplné, bezpečné a efektívne využívanie digitálnych technológií vo výchove a vzdelávaní (digitálna škola).

Veríme, že kvalitné vzdelávanie vzniká v partnerstve všetkých aktérov školy. Žiak je aktívnym účastníkom vlastného učenia a postupne preberá zodpovednosť za svoj rozvoj. Učiteľ vytvára podmienky na efektívne učenie, sprevádza žiakov na ich vzdelávacej ceste a neustále rozvíja svoje profesijné kompetencie. Rodičia sú našimi partnermi pri vytváraní podporujúcej kultúry školy a spolupracujú na napĺňaní spoločných cieľov výchovy a vzdelávania.

 

Ciele ŠkVP vychádzajú

• zo zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

• získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológií, komunikácie v jazyku národnostnej menšiny v štátnom jazyku
• získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie, občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti;
• ovládať slovenský jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať;
• naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť;
• rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké, psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce;
• posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre;
• získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti;
• pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie;
• naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť;
• naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životného prostredia a rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

 

• zo Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie schváleného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 31. 3. 2023 pod číslom 2023/831:7-A2140 s platnosťou od 1. 9. 2023, vrátane všetkých dodatkov.

 

Každý žiak:

• má rozvinutú všestrannú a funkčnú gramotnosť v súlade s požiadavkami spoločnosti, vie ju uplatniť v každodennom živote a pri napĺňaní svojich osobných, vzdelávacích, kultúrnych a sociálnych potrieb;
• má vybudovaný základný hodnotovo-kultúrny rámec svojej osobnosti, ktorý ho orientuje a sprevádza pri plánovaní a dosahovaní individuálnych životných cieľov, ako aj pri participácii na širších spoločenských, kultúrnych a globálnych aktivitách;
• získal reálne vedomie o vlastnom osobnostnom potenciáli pre svoj ďalší vzdelávací rast a celostný rozvoj.

 

Hlavné ciele sa dosahujú prostredníctvom:

1. vytvárania a upevňovania kultúry a étosu školy,
2. vyučovania zameraného na nadobúdanie doménových a prierezových gramotností,
3. spolupráce s externým prostredím a neformálnym vzdelávaním.

Doménové a prierezové gramotnosti

 

Doménové gramotnosti predstavujú súbor vedomostí, zručností, postojov a stratégií viazaných na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo predmet. Rozvíjajú schopnosť žiakov porozumieť špecifikám danej oblasti, využívať jej odborný jazyk, postupy a nástroje a uplatňovať ich pri riešení úloh a situácií typických pre danú oblasť vzdelávania. Patria medzi ne:

• jazyková a komunikačná gramotnosť,
• matematická gramotnosť,
• informatická gramotnosť,
• prírodovedná gramotnosť,
• spoločensko-vedná gramotnosť,
• technická a profesijná gramotnosť,
• zdravotná a pohybová gramotnosť,
• umelecká gramotnosť.

Prierezové gramotnosti sú prenosné schopnosti a spôsobilosti, ktoré presahujú jednotlivé vzdelávacie oblasti a uplatňujú sa vo viacerých kontextoch učenia aj života. Podporujú porozumenie, kritické myslenie, komunikáciu, rozhodovanie a adaptáciu v meniacich sa situáciách a prepájajú učenie naprieč predmetmi a skúsenosťami. Patria sem:

• čitateľskú a vizuálnu gramotnosť,
• občiansku gramotnosť,
• digitálnu a AI gramotnosť,
• finančnú gramotnosť,
• environmentálnu gramotnosť,
• sociálnu a emocionálnu gramotnosť.

Nadpredmetové koncepty sú spôsobilosti, ktoré sa dajú rozvíjať vo viacerých kontextoch učenia univerzálnejšie ako prierezové gramotnosti. Nielen vo formálnom, ale aj v neformálnom vzdelávaní. Predstavujú formujúce princípy, ktoré sa týkajú celej kultúry školy. Patria sem:

• metakognícia,
• charakter.

Žiak má byť po absolvovaní základného vzdelávania spôsobilý:

• vyjadrovať a interpretovať pojmy a vzťahy medzi nimi, myšlienky, pocity a potreby, fakty a názory ústnou a písomnou formou v slovenskom a v materinskom jazyku (ak je odlišný od slovenského jazyka) v rôznorodých situáciách a príležitostiach;
• komunikovať v aspoň jednom cudzom jazyku na požadovanej úrovni;
• používať a hodnotiť texty rôznej povahy za účelom ich využitia pri ďalšom učení sa a vo vyhodnocovaní informácií v rôznych životných situáciách;
• rozvíjať a používať matematické a logické myslenie, princípy a postupy na riešenie rôznych problémov v každodennom živote a v ďalšom štúdiu a na argumentáciu svojich myšlienok,
• zodpovedne a bezpečne využívať digitálne technológie, AI a iné médiá na vzdelávanie, komunikáciu a vnímať ich prínos k inováciám, uvedomovať si príležitosti aj riziká, ktoré predstavujú;
• vysvetliť prírodné javy, spoločenské a historické udalosti pomocou základných vedomostí, metód vedeckého bádania a odvodiť závery podložené dôkazmi;
• používať technické nástroje a prístroje na realizáciu návrhov a inovácií, overenie hypotéz a na prijatie rozhodnutia alebo záveru s využitím technológií;
• zúčastňovať sa na občianskom a sociálnom živote na základe poznania aktuálneho diania, historických súvislostí, spoločenských, kultúrnych a náboženských špecifík;
• aktívne pristupovať k riešeniu problémov a prijímať rozhodnutia na základe poznatkov, zručností a hodnôt z oblastí prírodných, spoločenských, humanitných vied a umenia,
• vnímať a využívať rôzne druhy umenia ako spôsob vyjadrenia a chápať miestne, regionálne, národné, európske a globálne prejavy kultúry,
• konať vedome v súlade s poznatkami o zdravom životnom štýle a jeho dopade na fyzické a duševné zdravie,
• robiť informované rozhodnutia o ďalšom vzdelávaní a životnej budúcnosti vrátane profesijného smerovania, poznať a prijímať svoj potenciál aj limity,
• spolupracovať s ostatnými ľuďmi, byť solidárny a preferovať konsenzuálne riešenia v konfliktných situáciách,
• využívať kreatívny proces, analýzu, vyhodnocovanie a overovanie informácií pri učení sa, identifikovať a skúmať komplexné problémy,
• používať kritické myslenie založené na poznatkoch a etických hodnotách,
• konať v súlade s hodnotami smerujúcimi k ochrane životného prostredia a udržateľného života,
• konať na základe poznania spoločenských a právnych noriem, ľudských práv, toleranciou rozmanitosti a v súlade s demokratickou kultúrou spoločnosti.

3.2. Vymedzenie vlastných cieľov

 

Profil žiaka našej školy predstavuje jeho postupný rozvoj po dosiahnutí stanovených cieľov od nástupu do školy až po ukončenie vzdelávania na Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola -Kráľová nad Váhom.

 

Cieľ 1. cyklu: Pomocnou rukou, toleranciou, kooperáciou to zvládneme:

 

Do konca 3. ročníka bude žiak schopný:

• Identifikovať a používať aspoň tri základné nástroje učenia sa (napr. plánovanie učenia, používanie pomôcok, samostatná práca na úlohe).
• Vyjadriť vlastný názor v jednoduchých vetách v triednej diskusii na tému podľa učebného plánu (napr. „Čo sa mi páčilo na knihe?").
• Použiť desať základných fráz v cudzom jazyku (napr. predstavenie, pozdravy, čísla, farby, jednoduché otázky).
• Uplatniť základné princípy kritického myslenia – napríklad rozlíšiť fakt od názoru v jednoduchom texte alebo príbehu.
• Identifikovať aspoň tri svoje silné stránky alebo talenty a pomenovať, v čom sa chce zlepšiť.
• Vytvoriť vlastný tvorivý výstup (napr. obrázok, príbeh, riešenie úlohy), v ktorom prejaví svoju kreativitu.
• Pravidelne sa zapájať do pohybových aktivít v rámci školského dňa a pomenovať aspoň 3 princípy zdravého životného štýlu.

 

1. 4. Učebný plán

 

 

 

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR schválil dňa 31. 3. 2023 pod č. 2023/831:7‐A2140 nový Štátny vzdelávací program (ŠVP), ktorý je súčasťou kurikulárnej reformy Plánu obnovy a odolnosti SR zameranej na naplnenie potrieb vzdelávania pre 21. storočie.

 

Poznámky:

 

Poznámky k RUP sú pre školu záväzné. Škola v učebnom pláne rozdelila časové dotácie jednotlivých vzdelávacích oblastí v rámci príslušného vzdelávacieho cyklu do jednotlivých ročníkov a vyučovacích predmetov. Takto stanovené rozdelenie časových dotácií sa stalo východiskom pre spracovanie učebných osnov. Rozsah a obsah učiva v jednotlivých vyučovacích predmetoch a ročníkoch zodpovedá časovým dotáciám určeným v učebnom pláne školy.

• Podľa UP sa postupne vzdelávajú od 1.9.2026 žiaci 1.ročníka a následne žiaci začínajúcich ročníkov v ďalších rokoch.
• Podľa tohto rámcového učebného plánu sa vzdelávajú aj žiaci so zdravotným znevýhodnením a žiaci s nadaním, a to s uplatnením špecifík podľa časti 10 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania tohto dokumentu.
• Podľa tohto rámcového učebného plánu pripravia národnostné školy učebný plán školy, resp. tried, v ktorých sa celý výchovno‐vzdelávací proces uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
• Rámcový učebný plán vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina má podľa tohto plánu 45 minút. V prípade inej dĺžky vyučovacej hodiny škola jej trvanie a pre‐ počet vyučovacieho času na 45 minútové vyučovacie hodiny uvedie v školskom vzdelávacom programe.
• Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín na vyučovanie jednotlivých predmetov sa uskutočňuje podľa vyhlášky o základnej škole. Pri vyučovaní predmetov, ktoré nie sú priamo uvedené vo vyhláške, možno žiakov deliť na skupiny podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy a podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Na vyučovanie vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova, človek a svet práce, náboženská výchova/etická výchova sú spojený žiaci rôznych  ročníkov. Jedna skupina má najviac 17 žiakov.
• Na vyučovanie ostatných predmetov sú spojený žiaci 1. a 2. ročníka a 3. a 4. ročníka.

Využitie disponibilných hodín

• Vo vyučovacom predmete maďarský a literatúra sa v 1. a v 2. ročníku navýši počet vyučovacích hodín o jednu hodinu týždenne, čiže o 2 hodiny za 1. cyklus.
• Vo vyučovacom predmete slovenský a slovenská literatúra sa v 2. a v 3 ročníku navýši počet vyučovacích hodín o jednu hodinu týždenne, čiže o 2 hodiny za 1. cyklus.
• Vo vyučovacom predmete matematika  sa v 2. a v 3. ročníku navýši počet vyučovacích hodín o jednu hodinu týždenne čiže o 2 hodiny za 1. cyklus.

Voliteľné (disponibilné) hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho pro‐ gramu tak, aby podporili dosiahnutie cieľov základného vzdelávania.

• Rozdelenie časových dotácií v učebnom pláne školy je východiskom pre rozdelenie učiva v učebných osnovách školského vzdelávacieho programu. Rozsah učiva v učebných osnovách pre jednotlivé predmety a ročníky zodpovedá rozdeleniu hodín v učebnom pláne školy.
• Pri prestupe žiaka prijímajúca škola v prípade zistených odlišností zohľadní žiakovi ich kom penzáciu spravidla v priebehu jedného školského roka.
• Vo všetkých ročníkoch  sme zaviedli neformálnu komunikáciu názvom Triedna ranná komunita, 15 minút denne pred vyučovaním.
• Realizácia vyučovania prebieha  v triedach, V špecifických prípadoch sa výučba uskutočňuje mimo priestorov školy – exkurzie a kurzy v rámci jednotlivých predmetov tak, aby ich hodinová dotácia zostala zachovaná v minimálnej možnej miere.

4.1. Náhrada 3. hodiny TSV

 

V súlade s novelizáciou zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnou od 1.6.2023 sa telesná a športová výchova  rozsahu 2 vyučovacích hodín týždenne a 3. hodina TSV je nahradená aktívnym pohybom v súlade s Odporúčaniami pre školy  k realizácii tretej hodiny vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova nasledovne:

 

 

4.2. Didaktické hry a účelové cvičenia

 

Škola realizuje raz ročne pre 1. cyklus didaktické hry a účelové cvičenia. Jeden vyučovací deň predstavuje v päť vyučovacích hodín. Ciele a obsah didaktických hier a účelových cvičení, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb.

 

 

 

 4.3.  Tematické dni

 

Škola realizuje v 1.  cykle pre každú triedu tematické dni zamerané na  rozvoj  prierezových  gramotností pričom súčasťou je aj rozvoj metakognície a charakteru (nadpredmetové koncepty) v rozsahu   4 vyučovacích dní v jednom polroku. Jeden vyučovací deň je v rozsahu piatich vyučovacích hodín. Ciele a obsah tematických dní pre jednotlivé ročníky vychádzajú zo  vzdelávacích štandardov predmetov, prierezových gramotností a hodnôt  školy.

Tematický deň je realizovaný  formou   medzipredmetového vyučovania   počas jedného dňa (v prípade potreby dlhšie) alebo formou exkurzie, ktorej predchádza príprava.

 

1. 5. Učebné osnovy

Východiskom pre tvorbu učebných osnov sú vzdelávacie štandardy obsahujúce širší súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a postojov, ktoré má žiak preukázať na konci každého cyklu.

Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s učebnými plánmi a v jednotlivých vzdelávacích predmetoch sa členia na výkonové a obsahové štandardy.

• Výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania, určujú

optimálnu úroveň zručností a postojov, ktorú má žiak nadobudnúť. Výkonové štandardy majú rozdielne vlastnosti. Niektoré rastú počas všetkých troch vzdelávacích cyklov, a majú kvalitatívne gradačný a kumulatívny charakter. Iné sa dajú definitívne dosiahnuť v rámci jedného alebo dvoch cyklov alebo sa kumulatívne pridávajú ako nové v rámci jednotlivých cyklov.

• Obsahové štandardy určujú okruhy činností, témy a pojmy, ktoré predstavujú obsahy vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho predmetu. Za obsahový štandard sa považuje nielen vecný obsah vzdelávania ( pojmy, vzťahy alebo procesy), ale aj aktivity, postupy, činnosti, ktoré sú súčasťou osvojovania obsahov a výrazne napomáhajú k dosahovaniu výkonových štandardov. Pojmy, ktoré má žiak ovládať aktívne, sú v obsahových štandardoch zvýraznené tučným písmom.

 

Učebné osnovy tvoria samostatné prílohy k ŠkVP. Obsahujú rozpracovanie štandardov do ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacieho programu vo všetkých cykloch.

 

Učebné osnovy pre UP/2023 vypracované podľa ŠVP 2023:

• Jazyk a komunikácia
• Jazyk a komunikácia – cudzie jazyky
• Matematika a informatika
• Človek a príroda
• Človek a spoločnosť
• Človek a svet práce
• Umenie a kultúra
• Zdravie a pohyb

 

1. 6. Hodnotenie žiakov

Hodnotenie žiakov je prirodzenou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Jeho cieľom nie je len posúdiť mieru osvojenia vedomostí a zručností, ale predovšetkým podporovať učenie, individuálny rozvoj a motiváciu každého žiaka k ďalšiemu napredovaniu. Hodnotenie poskytuje žiakovi, zákonnému zástupcovi aj učiteľovi priebežnú spätnú väzbu o dosahovaní vzdelávacích cieľov a vytvára priestor na plánovanie ďalšieho rozvoja.

Pri hodnotení škola vychádza zo vzdelávacích štandardov jednotlivých vzdelávacích oblastí a v súlade s Dodatkom č. 5 k ŠVP rešpektuje aj minimálne učebné výstupy. Tie predstavujú kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností a postojov potrebnú na úspešné ukončenie príslušného vzdelávacieho cyklu a získanie príslušného stupňa vzdelania.

Hodnotenie zároveň podporuje dosahovanie osobného maxima každého žiaka, pričom minimálny učebný výstup predstavuje dolnú hranicu požadovanej úrovne zvládnutia vzdelávacích cieľov.

 

Hodnotenie žiakov sa v škole riadi týmito princípmi:

• Zákonnosť a súlad so ŠVP – hodnotenie prebieha v súlade platnou legislatívou, vychádza z cieľov, obsahov a vzdelávacích štandardov ŠVP a následne ŠkVP.
• Kriteriálnosť – činnosti, prejavy a výkony žiaka sa posudzujú vo vzťahu k vopred
  stanoveným kritériám (vzdelávacím štandardom, kritériám vzdelávacieho predmetu, minimálnemu učebnému výstupu), nie vo vzťahu k výkonom ostatných žiakov. Minimálny učebný výstup je základným referenčným bodom pri posudzovaní, či žiak dosahuje úroveň
  potrebnú na priznanie stupňa vzdelania.
• Formatívnosť a podpora učenia – ťažiskom priebežného hodnotenia je formatívne
  hodnotenie počas procesu učenia, ktoré pomáha žiakovi pochopiť, kde sa nachádza (čo
  vie, aké má spôsobilosti), kam smeruje (čo sú jeho ciele) a ako sa tam môže dostať (aký je
  optimálny postup na dosiahnutie cieľov).
• Spravodlivosť a primeranosť – hodnotenie primerane zohľadňuje individuálne vzdelávacie
  potreby každého žiaka, jeho zdravotný stav, sociálny kontext a jazykové prostredie pri
  zachovaní primeranej náročnosti a rovnakých základných kritérií.
• Zrozumiteľnosť a transparentnosť – kritériá, spôsoby a formy hodnotenia sú žiakom
  a zákonným zástupcom vopred známe a vysvetlené. Žiak má právo poznať zdôvodnenie
  každého svojho hodnotenia.
• Participatívnosť žiakov – hodnotenie zahŕňa aj sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie
  ako nástroje rozvoja metakognície, zodpovednosti a schopnosti reflektovať vlastné učenie.
• Celostnosť – hodnotenie sa zameriava na vedomosti, zručnosti – spôsobilosti v ich
  vzájomných súvislostiach. Odráža aj kvalitu a hĺbku vedomostí, nielen ich rozsah
  a správnosť.

Škola zabezpečuje pravidelné, zrozumiteľné a včasné informovanie žiaka a jeho zákonných zástupcov o pokroku vo vzdelávaní, rozvoji kompetencií, gramotností, vedomostí, zručností a spôsobilostí vo vzťahu k cieľom a očakávaným výstupom vzdelávania.

Informovanie sa uskutočňuje najmä:

• priebežnou spätnou väzbou poskytovanou žiakovi počas vyučovacieho procesu,
• prostredníctvom zápisov výsledkov hodnotenia do Žiackej knižky,
• slovným hodnotením alebo známkou v závislosti od  ročníkov a vzdelávacieho predmetu,
• individuálnymi konzultáciami so zákonnými zástupcami na základe vzájomnej dohody,
• individuálnymi stretnutiami za účasti triedneho učiteľa, vyučujúcich alebo členov školského podporného tímu, ak si to vyžaduje vzdelávacia alebo výchovná situácia žiaka.

 

V prípade výrazného zhoršenia prospechu škola bezodkladne informuje zákonného zástupcu a podľa potreby navrhne podporné opatrenia alebo ďalší postup na podporu vzdelávania žiaka.

 

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje:

1. priebežné hodnotenie - hodnotenie žiakov na vyučovacích hodinách počas školského roka. Poskytuje  spätnú väzbu o priebehu učenia, umožňuje sledovať pokrok v učení a poskytuje priestor na zlepšenie sa.
2. súhrnné hodnotenie – uskutočňuje sa na konci polroka pričom zohľadňuje všetky predchádzajúce priebežné hodnotenia a poskytuje konečný obraz o výkone žiaka za polročné obdobie v jednotlivých vzdelávacích predmetoch.

 6.1. Priebežné hodnotenie

Cieľom priebežného hodnotenia je poskytnúť žiakovi konštruktívnu spätnú väzbu, ktorá mu pomôže zlepšiť svoje výkony.

V jednotlivých predmetoch vyučujúci zväčša používajú sumatívne aj formatívne hodnotenie, pretože každé z nich má svoj špecifický účel a prínosy. Kombinácia týchto dvoch prístupov poskytuje komplexnejší obraz o výkone žiaka a jeho pokroku, prispieva k efektívnejšiemu a komplexnejšiemu vzdelávaciemu procesu. Pravidelná spätná väzba a motivácia počas formatívneho hodnotenia môžu viesť k lepším výsledkom v sumatívnom hodnotení.

V priebehu hodnotiaceho obdobia využívajú vyučujúci diagnostické hodnotenie s cieľom zistiť úroveň, potreby a potenciál žiakov.

V 1. je hlavným typom formatívne hodnotenie.

 

Ak je žiak hodnotený známkou, škola uplatňuje jednotnú stupnicu pri všetkých písomných prácach v každom vzdelávacom predmete:

Ak je žiak hodnotení známkou, škola vo všetkých vzdelávacích predmetoch pod jednotlivými známkami rozumie:

Pri hodnotení projektov či už v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe (prezentácia), vyučujúci vychádzajú z nasledujúceho hodnotenia s prihliadnutím na zadanie projektu a špecifiká jednotlivých vyučovacích  predmetov. Počet bodov stanoví vyučujúci na základe zadania a predmetu.

 

 

• Výsledky hodnotenia písomných, elektronických, grafických prác a praktických činností oznámi učiteľ žiakovi najneskôr do 10 dní.
• Písomné práce predloží učiteľ  k nahliadnutiu žiakovi a na vyzvanie i zákonnému zástupcovi žiaka pri osobnom stretnutí.
• Všetky písomné, elektronické a grafické práce sa archivujú  do konca príslušného školského roka. Archivuje ich učiteľ alebo žiak v portfóliu. Za portfólium zodpovedá učiteľ daného predmetu.
• Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút (zvyčajne po prebratí tematického celku), zapíše učiteľ do Žiackej knižky.  V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.
• Žiak, ktorý sa nezúčastnil písania písomnej práce alebo testu absolvuje ho podľa zváženia vyučujúceho v najbližšom možnom termíne určenom vyučujúcim.
• Žiak je z každého predmetu hodnotený ústne, písomne najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.
• Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o jeho  prospechu. Pravidelným sledovaním žiackej knižky získava zákonný zástupca aktuálne informácie o hodnotení, výsledkoch a pokroku žiaka vo vzdelávaní. Vedenie školy bude o výchovno-vzdelávacích výsledkoch informované prostredníctvom správ triedneho učiteľa, ktoré triedny učiteľ vypracuje k hodnotiacej pedagogickej porade (4 za školský rok).

 

 

6.1.1. Priebežné hodnotenie vo vzdelávacích predmetoch

V jednotlivých vzdelávacích predmetoch sú uvedené špecifiká, ktoré sa nenachádzajú vo všeobecnej časti priebežného hodnotenia.

 

A/ Maďarský jazyk a literatúra

 

Učiteľ pri priebežnom hodnotení okrem aktivity, prípravy  a práce žiakov hodnotí:  

• ústnu odpoveď žiakov,
• prezentáciu projektov,
• čítanie textu, porozumenie textu,
• umelecký prednes,
• dramatizáciu textu,
• písomné práce:

• vstupné a výstupné previerky  – záväzné pre všetky ročníky,
• previerky z tematických celkov, kratšie previerky  – podľa potreby žiakov,
• slohové práce – stanovený minimálny počet v ročníku,
• diktáty – stanovený počet v ročníku,
• pravopisné cvičenia – podľa potreby žiakov,
• projekty.

Pri hodnotení majú uvedené formy hodnotenia váhu 1 okrem výstupných previerok a previerok z tematických celkov, ktoré majú váhu 2.

Hodnotenie čítania: správnosť, plynulosť, intonácia, tempo, porozumenie, prístup k čítaniu (pravidelnosť, zodpovednosť).

 

Hodnotenie diktátov, 4 x ročne:

 

 

B/ Cudzie jazyky – slovenský jazyk, anglický jazyk

 

Učiteľ pri hodnotení berie do úvahy:

• do akej miery je žiak schopný realizovať komunikáciu v cudzom jazyku,
• do akej miery lexikálne a gramatické chyby narušujú zrozumiteľnosť a dorozumievanie,
• hľadisko jazykovej správnosti pri používaní bežnej slovnej zásoby a frekventovaných gramatických štruktúr,
• hľadisko štylistickej adekvátnosti – formálnosť a neformálnosť vyjadrovania s ohľadom na situáciu prejavu,
• rýchlosť prejavu a pohotovosť reakcie s prihliadnutím na individuálne rozdiely medzi žiakmi,
• rozsah slovnej zásoby žiaka a jej využitie prostredníctvom gramatických štruktúr.

 

Učiteľ pri priebežnom hodnotení okrem aktivity, záujmu, prípravy  a práce žiakov hodnotí:  

• ústne overovanie vedomostí:
• hranie úloh/dramatizácia – dialóg,
• monológ,
• opis obrázkov,
• reprodukciu textu,
• počúvanie,
• rozprávanie,
• čítanie s porozumením,
• prezentáciu projektov.

 

Kritériá pri ústnom overovaní vedomostí - plynulosť reči, výslovnosť a intonácia, rozsah slovnej zásoby, komunikatívna schopnosť , gramatická presnosť

 

• písomné overovanie vedomostí:  
• test  po tematickom celku,
• projekt,
• krátke písomné práce,
• počúvanie,
• výstupne testy
•  

C/ Matematika a informatika

 

Učiteľ pri hodnotení berie do úvahy:

• formulácie viet, pravidiel, záverov,
• vypracovávanie domácich úloh,
• prípravu na vyučovanie – pomôcky,
• samostatnú prácu na doporučených úlohách mimo vyučovacích hodín,
• prácu v skupine,
• rovesnícke učenie,
• prácu na hodine,
• zapojenie sa do súťaží.

 

Učiteľ pri priebežnom hodnotení okrem aktivity, záujmu, prípravy  a práce žiakov hodnotí:  

• ústene overovanie vedomostí:

• ústne odpovede,
• kolektívne ústne skúšky (do skúšania sú zapojení všetci žiaci, ide o zistenie, či žiaci systematicky pracujú, skúšanie je orientačné),
• prezentovanie projektov, bádateľských aktivít, praktických zadaní
• prácu na hodine.
• písomné overovanie vedomostí:  

• krátke interaktívne testy a cvičenia,
• vypracovanie domácich zadaní
• práca v skupine,
• rovesnícke učenie,
• tvorba vlastných projektov a ich prezentácia,
• zapojenie sa do súťaží,
• rôzne formy písomných prác,

• vstupné a výstupné previerky – záväzné v matematike pre všetky ročníky
• praktické overenie vedomostí:
• zadanie zamerané na programovanie,
• zadanie zamerané na osvojenie/rozvoj vedomostí a kritického

D/ Človek a príroda, Človek a spoločnosť

 

Pri klasifikácii výsledkov sa v súlade s požiadavkami učebných osnov hodnotí:

• schopnosť žiaka posudzovať a uplatňovať poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh,
• schopnosť vykonávať požadované intelektuálne a praktické činnosti pri realizácii experimentov,
• využívať experiment ako formu získavania podkladov na vyvodenie teoretických poznatkov, vedieť navrhnúť postup riešenia úlohy,
• kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
• schopnosť vyhľadávať informácie z digitálnych zdrojov, ich spracovanie a primeranú prezentáciu, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií,
• schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine,
• vedieť vyjadriť funkčné závislosti graficky, tabuľkou, schémou, mapou, obrázkom, náčrtom a v elektronickej forme,

Učiteľ pri pribežnom hodnotení okrem aktivity, záujmu, prípravy  a práce žiakov hodnotí:  

• ústne overovanie vedomostí:

• ústne odpovede - pri ktorých sa kladie dôraz nielen na kvalitu osvojenia, ale aj na spôsob ich prezentácie v logických súvislostiach a ich aplikáciou v praktických súvislostiach,
• prezentovanie projektov, bádateľských aktivít/praktických zadaní. 
• písomné overovanie vedomostí:  

• tvorba vlastných projektov,
• referáty,
• zapojenie sa do súťaží,
• krátke písomné práce, testy,
• tematické písomne práce.

• praktické overenie vedomostí:
• experiment,
• praktické úlohy, aktivity alebo bádateľské činnosti,
• záznamy z praktických cvičení.  

E/ Človek a svet práce

 

Učiteľ pri priebežnom hodnotení okrem aktivity, záujmu, prípravy  a práce žiakov hodnotí:  

• ústne overovanie vedomostí:

• ústne odpovede,
• prezentovanie projektov, bádateľských aktivít/praktických zadaní. 
• písomné overovanie vedomostí:  

• tvorba vlastných projektov,
• zapojenie sa do súťaží,
• krátke písomné práce,

• praktické overenie vedomostí:
• zadanie zamerané na praktické činnosti.  

F/ Hudobná výchova, výtvarná výchova

 

Učiteľ pri priebežnom hodnotení okrem aktivity, záujmu, prípravy  a práce žiakov hodnotí:  

• ústene overovanie vedomostí:

• prezentovanie projektov,
• práca s audio/audiovizuálnym materiálom,
• spev,
• zapojenie sa do súťaží,
• písomné overovanie vedomostí:  

• tvorba vlastných/skupinových projektov,
• pracovné listy,
• krátke písomné práce,
• práca s textom,
• praktické overenie vedomostí:
• výtvarné práce,
• tanec,
• hra na hudobný nástroj,
• hudobno-dramatická produkcia,
• zapojenie sa do súťaží.

 

G/ Náboženská výchova/ Etická výchova

 

Učiteľ pri priebežnom hodnotení okrem aktivity, záujmu, prípravy  a práce žiakov hodnotí:  

• ústne overovanie vedomostí:

• prezentovanie projektov,
• diskusia. 
• písomné overovanie vedomostí:  

• tvorba vlastných/skupinových projektov,
•  

H/ Telesná a športová výchova

 

Učiteľ pri priebežnom hodnotení okrem aktivity, záujmu, prípravy  a práce žiakov hodnotí:

• výkonnosť žiaka a plnenie cieľov (40%),
• aktivitu, nosenie úborov, pravidelnosť cvičenia (30%),
• správanie žiaka na hodine (30%)

 

1. 2. Súhrnné hodnotenie

 

Súhrnné hodnotenie žiaka sa vykonáva na konci prvého a druhého polroka školského roka a uvádza sa na výpise/vysvedčení. Vychádza z priebežného hodnotenia dosahovaného počas celého hodnotiaceho obdobia. Pri jeho určovaní sa zohľadňujú všetky relevantné výsledky a prejavy žiaka, ktoré poskytujú komplexný obraz o miere dosiahnutia stanovených cieľov a očakávaných výstupov vzdelávania.

Súhrnné hodnotenie vyjadruje úroveň osvojenia vedomostí, zručností, spôsobilostí a rozvoja kompetencií žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch. Zároveň poskytuje zákonným zástupcom, škole a vzdelávacím inštitúciám na vyšších stupňoch vzdelávania informáciu o dosiahnutých výsledkoch žiaka a slúži ako jeden z podkladov pri rozhodovaní o jeho ďalšom vzdelávacom smerovaní.

 

Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v 1. cykle sa vykonáva formou

• klasifikácie,
• slovného hodnotenia,
• kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

 

Hodnotenie a klasifikácia žiakov v 1. cykle

 

SH – slovné hodnotenie, Z – známka, A – absolvoval

 

 

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania. Hodnotenie správania je rozpracované v Školskom poriadku.

 

 

V súlade s planou legislatívou:

• Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľka školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.
• Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí.
• Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu neprospel.
• Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta.
• Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia riaditeľky školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku.
• Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník;
• Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné zo závažných zdravotných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne.

Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky z viacerých dôvodov, ak:

• neprospel z vyučovacieho predmetu na konci druhého polroka,
• o preskúšanie požiada zákonný zástupca, (napr. pri pochybnostiach o správnosti klasifikácie),
•     sa preskúšanie koná na podnet riaditeľky školy (napr. pri pochybnostiach o správnosti klasifikácie, veľkom množstve vymeškaných hodín),
• je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
• plní osobitný spôsob školskej dochádzky,
• má povolené individuálne vzdelávanie,
• ukončuje  vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

 

• Termín, obsah a formu komisionálnej skúšky určí riaditeľka školy  po prerokovaní v pedagogickej rade. Žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať komisionálnu skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra.
• Spravidla komisionálna skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti. V predmetoch zameraných na praktické činnosti aj z praktickej časti.
• Riaditeľka školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške.

 

 

7. Systém podpory žiakov s princípmi inkluzívneho vzdelávania

 

Škola vychádza z týchto zdrojov: https://ucime.vzdelavanie21.sk/praca-s-rozmanitou-triedou/.  Priebežne aplikuje vo výchove a vzdelávaní vybrané prvky z týchto zdrojov. Kapitola bude podrobnejšie vypracovaná do  31. augusta 2027.

 

8. Stratégia digitálnej transformácie vzdelávania

 

Škola vychádza z týchto zdrojov: https://www.minedu.sk/digitalne-kompetencie-amedialna-gramotnost/, https://ai.iedu.sk/ Priebežne aplikuje vo výchove a vzdelávaní vybrané prvky z týchto zdrojov. Kapitola bude podrobnejšie vypracovaná do  31. augusta 2027.

 

9. Školský klub detí (ŠKD)

 

 

- Školský klub detí (ŠKD) je súčasťou ZŠ  s VJM – Alapiskola Kráľová nad Váhom, v ktorej deti navštevujúce ŠKD plnia povinnú školskú dochádzku. ŠKD zabezpečuje činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na prípravu detí na vyučovanie, záujmovú činnosť a na oddych v čase mimo vyučovania a podľa záujmu v čase školských prázdnin. 

- Výchovný program je vypracovaný v súlade so Štátnym výchovným programom pre školský klub detí, ktorý schválilo ministerstvo školstva 25. novembra 2022 pod číslom 2022/20417:3-A2140 s platnosťou od 1. septembra 2023 dostupný chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/https://www.minedu.sk/data/att/d7f/25060.154ebb.pdf a . Výchova a vzdelávanie v školskom klube detí nadväzujú na víziu, misiu a hodnoty školy. 

- Školský klub sídli v budove školy a využíva jednu triedu. Je zriadená 1 oddelenie, ktoré navštevujú žiaci ktorí majú záujem zo všetkých ročníkov (spravilda všetci žiaci školy).  

ŠKD využíva na svoju činnosť celý areál školy a podľa záujmu aj iné učebne alebo iné priestory školy.

 

9.1.Ciele ŠKD

Poslaním školského klubu detí je umožniť deťom rozvíjať ich osobnostný potenciál, záujmy a vzdelávacie potreby v podporujúcom prostredí uplatňujúcom požiadavky na výchovu mimo vyučovania a výchovu vo voľnom čase, prostredníctvom princípov neformálneho vzdelávania.

Ciele výchovy a vzdelávania v ŠKD v súlade so štátnym výchovným programom:

• rozvíjať spôsobilosti kľúčové pre život v 21. storočí v prepojení na ciele a profil absolventa základného vzdelávania,
• rozvíjať spôsobilosti oceňovať voľný čas ako hodnotu, využívať ho zmysluplne a racionálne pre svoj rozvoj,
• rozvíjať spôsobilosti plánovať a vyberať si vhodné činnosti na participáciu, rekreáciu a relaxáciu,
• podporovať   inkluzívny  a   individualizovaný   (diferencovaný,  personalizovaný)  prístup  vo

výchove a vzdelávaní, v centre ktorého stojí dieťa, jeho osobnostný potenciál a výchovno-

vzdelávacie potreby,

• podporovať podnikavosť, iniciatívnosť, tvorivosť a prirodzenú zvedavosť pri poznávaní sveta okolo seba,
• uplatňovať a chrániť práva dieťaťa v spolupráci s rodinou, zriaďovateľom a ďalšími zainteresovanými stranami (partnermi) podieľajúcimi sa na výchove,
• zabezpečiť oddych a relaxáciu detí po vyučovaní v škole, 
• rozvíjať záujmy a napĺňať novo-vynárajúce sa potreby súčasných detí,
• podporovať aktivity vzťahujúce sa ku škole,
• zabezpečovať deťom podmienky na prípravu na vyučovanie.

 

Ciele výchovy a vzdelávania v ŠKD v súlade so cieľmi a hodnotami školy:

• stavať na tradičných hodnotách s moderným prístupom,
• pružne reagovať na požiadavky vo vzdelávaní 21. storočia,
• využívať digitálne technológie vo výchovno-vzdelávacom procese,
• aplikovať moderné metódy a formy vzdelávania,
• prepájať teoretické poznatky s reálnym životom ,
• rozvíjať talent a praktické zručnosti žiakov,
• rozvíjať hodnoty školy – spoluprácu, bezpečie, komunikáciu, zodpovednosť a toleranciu.
• 2. Tematické oblasti výchovy ŠKD

 

Obsahovú dimenziu výchovy mimo vyučovania reprezentujú tri piliere – personalizácia, inklúzia a subjektívna pohoda, ktoré sú obsiahnuté v tematických oblastiach výchovy.

Oblasti výchovy v školskom klube detí :

1. Komunikácia a práca s informáciami
2. Sebarozvoj a svet práce
3. Zdravie a subjektívna pohoda
4. Spoločnosť a príroda
5. Kultúra a umenie.

Výchovno-vzdelávacia činnosť v školských kluboch detí je vnútorne prepojená s obsahom a cieľmi ZŠ.  Tematické oblasti výchovy sú kompatibilné so vzdelávacími oblasťami v UP/2020 aj UP/2023 a učebnými osnovami školy. V tematickej oblasti výchovy:

• Komunikácia a práca s informáciami sú integrované dve vzdelávacie oblasti – oblasť Jazyk a komunikácia a oblasť Matematika a práca s informáciami.
• Sebarozvoj a svet práce je kompatibilná so vzdelávacou oblasťou Človek a svet práce.
• Zdravie a subjektívna pohoda súvisí so vzdelávacou oblasťou Zdravie a pohyb.
• Spoločnosť a príroda sú integrované dve vzdelávacie oblasti – Človek a spoločnosť a Človek a príroda.
• Kultúra a umenie je kompatibilná so vzdelávacou oblasťou Umenie a kultúra. 

 

Ciele tematických oblastí výchovy sú prispôsobené požiadavkám 21. storočia, záujmom a potrebám súčasných detí i trendom vo svete vzdelávania (digitalizácia, informatizácia, inklúzia, individualizácia a diferenciácia a i.).

V tematických oblastiach výchovy sú integrované všetky ciele základného vzdelávania, ktoré boli adaptované vo vzťahu k charakteru výchovy mimo vyučovania a špecifikám výchovno-vzdelávacej činnosti v školskom klube detí v reálnej pedagogickej praxi. Tematické oblasti výchovy sú vzájomne prepojené, prelínajú sa a nevystupujú ako samostatné a izolované časti.

Napĺňaním cieľov tematických oblastí výchovy sa školské kluby detí plnohodnotne podieľajú na intrapersonálnom i interpersonálnom rozvoji detí a ich príprave na život.

 

8.2.1. Komunikácia a práca s informáciami

 

Charakteristika (opis) tematickej oblasti výchovy:

Verbálna a neverbálna komunikácia, virtuálna komunikácia, efektívna komunikácia, budovanie digitálnej stopy.  Riešenie konfliktov, aktívne počúvanie, prezentačné zručnosti. Kritické myslenie, riešenie problémov, vyhľadávanie a detegovanie informácií (fakty, argumenty, názor, pocit, hoax), objektivita, subjektivita interpretácií, komparácia informácií, overovanie informácií.  Čitateľská, matematická a digitálna gramotnosť.

Ciele tematickej oblasti výchovy:

• Osvojovať si schopnosti prezentačných zručností, diskutovať, obhajovať vlastné názory s využitím analytických zručností a kritického myslenia.
• Vyjadrovať názory ústnou aj písomnou formou v súlade s komunikačnou situáciou, v rôznom komunikačnom prostredí.
• Vyjadrovať svoje myšlienky v materinskom aj cudzom jazyku, pracovať s knihou, tvoriť texty rôznych štýlov, tvoriť vlastné texty, pochopiť funkcie písanej reči a porozumieť významu textu.
• Aplikovať informatickú kultúru založenú na rešpektovaní právnych a etických zásad používania IKT a mediálnych produktov.
• Používať kritické a analytické myslenie pri poznávaní nebezpečenstva internetu a online prostredia (dostupnosť informácií, strata súkromia, otvorenosť k ľuďom).
• Rozvíjať jazykové a komunikačné zručnosti s ohľadom na čistotu jazykového prejavu, rozvoja slovnej zásoby a gramatickej správnosti vyjadrovania.
• Osvojovať si komunikačnú etiku.
• Využívať matematické myslenie a logické operácie v každodennom živote a štúdiu.
• Počúvať a čítať primerané literárne texty, interpretovať ich obsah a obraznosť v kontexte vlastných skúseností.
• Klásť otázky zamerané na obsah textu a na vlastné porozumenie textu.
• Používať priame logické úsudky a riešiť problémy v situáciách a kontexte svojho individuálneho života.

 

8.2.2. Sebarozvoj a svet práce

 

Charakteristika (opis) tematickej oblasti výchovy:

Personalizácia – priestor pre objavovanie a definovanie seba.  Sebadôvera, sebapoznávanie – kto som, kým sa chcem stať, o čom snívam.  Manažment času (angl. time management), sebadisciplína, pevná vôľa. Budovanie „mojej značky“ – prezentovanie seba.  Mäkké zručnosti (angl. soft skills) – tímová spolupráca, kooperácia, asertivita, tvorivé myslenie, empatia.  Riešenie konfliktov, správne sa rozhodovať, vyjednávanie, atraktivita povolaní, nové pracovné pozície, digitalizácia a informatizácia.

 

Ciele tematickej oblasti výchovy:

• Prejavovať podnikavosť, iniciatívnosť, tvorivosť a prirodzenú zvedavosť pri poznávaní sveta okolo seba.
• Osvojovať si zručnosti riešiť konflikty, vyjadrovať svoje postoje a názory na primeranej úrovni empatie a asertivity.
• Zapájať sa úspešne do bežného života rozvíjaním zručností finančnej gramotnosti.
• Aplikovať metakognitívne stratégie pri postupoch vlastného učenia sa.
• Využívať vlastné záujmy na podporu sebarealizácie a voľby povolania.
• Aplikovať zručnosti kooperácie a spolupráce ako člen tímu, sociálnej skupiny.
• Nadobúdať pracovné zručnosti v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
• Byť zodpovedný za pracovné úlohy – dokončiť začatú prácu.
• Rešpektovať a správať sa podľa spoločne dohodnutých pravidiel skupiny, vytvárať v skupine pozitívne vzťahy.

8.2.3. Zdravie a subjektívna pohoda

Charakteristika (opis) tematickej oblasti výchovy:

Fyzické zdravie, duševné zdravie, zdravý životný štýl, životospráva, šport, cvičenie, režim dňa. Motivácia, ašpirácie, túžby.  Postoje, názory. Sila prítomného okamihu, prežívanie svojej pozície – člena tímu, skupiny ako časť rastu, života.  Subjektívna pohoda (angl. wellbeing) ako schopnosť bytia bez strachu, úzkosti, nežiť v obrane. Pocit šťastia – čo ma robí šťastným, čo mi prináša radosť.  Pocit spokojnosti – zmysel života.  Skutočný život a virtuálna realita. 

Ciele tematickej oblasti výchovy:

• Vykonávať činnosti zodpovedajúce svojmu osobnému potenciálu v oblasti pohybových

aktivít, športu a telesnej výchovy.

• Dosahovať duševnú rovnováhu prostredníctvom kompenzácie duševného a fyzického zaťaženia školského vyučovania pohybovými aktivitami.
• Získať informácie o zdravom životnom štýle a uspokojiť svoje fyzické potreby(spánok, strava, pohyb, odpočinok ) vo svojom dennom režime.
• Využívať svoje osobné záujmy na vlastnú sebarealizáciu a relaxáciu.
• Využívať svoj talent a nadanie na vyjadrovanie svojej životnej spokojnosti.
• Mať pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám a športu s ich pravidelným začlenením do denného režimu.
• Získať informácie o situáciách ohrozujúcich zdravie a vedieť poskytnúť prvú pomoc na veku primeranej úrovni. Poznať dôležité linky pomoci.
• Upevňovať hygienické zásady, návyky základných seba obslužných činností, poznať kultúru stolovania a aplikáciu zásad slušného správania v praxi.
• Prejaviť prosociálne zručnosti pri sebapoznávaní, riešení emočných problémov, mať schopnosť zvládnuť vlastné pozitívne a negatívne emócie, riešiť kvalitu vzťahov s rodičmi, spolužiakmi, učiteľmi/vychovávateľmi.
• Získať správne návyky držania tela a mať kultivovaný pohybový prejav.
• Nadobudnúť odolnosť a zdravé sociálne návyky ako prevenciu pred rizikovým správaním.
• Dodržiavať pravidlá cestnej premávky pre chodcov a cyklistov.

9.2.4. Spoločnosť a príroda

 

Charakteristika (opis) tematickej oblasti výchovy:

Hodnoty v spoločnosti, sloboda, demokracia, práva a povinnosti. Ľudské práva.  Sociálne znevýhodnené (vylúčené) skupiny.  Inkluzívny prístup k životu – prijatie druhého za partnera, spoločníka, spolutvorcu.  Medziľudské vzťahy, tolerancia, akceptácia, rešpektovanie, dialóg, konsenzus, kompromis, lojalita.  Trvalo udržateľný rozvoj.  Planéta Zem.  Vesmír.  Globálne problémy ľudstva.

Ciele tematickej oblasti výchovy:

• Utvrdzovať etické správanie, prijímanie odlišnosti, občianske postoje a zručnosti ako trvalé aspekty občianskej spoločnosti.
• Upevňovať vlastné poznanie a aplikáciu spoločenských, kultúrnych a právnych noriem v správaní voči okoliu.
• Diskutovať o mediálne aktívnych skupinách, ktoré spochybňujú demokratické hodnoty a propagujú extrémizmus v rôznych oblastiach (napr. youtuberi, influenceri propagujúci nežiaduce postoje a názory v rozpore s demokratickými hodnotami a spoločenskými normami).
• Aplikovať prírodovedné vedomosti a formulovať argumenty na podporu rozhodnutia odporúčaní súvisiacich so spoločenskými alebo globálnymi výzvami.
• Demonštrovať zásady environmentálneho prístupu k životnému prostrediu.
• Rozvíjať abstraktné myslenie smerujúce k pochopeniu podstaty témy a aj experimentovanie a bádanie.
• Zapájať sa do výberu a realizácie dobrovoľníckych aktivít.
• Vyjadrovať a diskutovať o svojich prírodovedných predstavách. 
• Rozlišovať a skúmať vzťahy medzi prírodným prostredím a činnosťou človeka na lokálnej úrovni, rozumieť potrebe starostlivosti o životné prostredie na príkladoch z miestnej krajiny.

8.2.5. Kultúra a umenie

 

Charakteristika (opis) tematickej oblasti výchovy:

Kultúrne dedičstvá – tradície, zvyky, obyčaje. Rozmanitosť a vplyv iných kultúr. Národná hrdosť, vlastenectvo. Slovensko – moja krajina.  Náboženstvá.  Národnostné menšiny. Umenie – výtvarné, hudobné, literárno-dramatické.  Sebavyjadrenie cez umenie.

 

Ciele tematickej oblasti výchovy:

• Aplikovať podnety moderného výtvarného umenia, podnety inšpirované dejinami umenia, podnety architektúry, podnety fotografie, podnety videa a filmu, podnety elektronických médií, podnety dizajnu a remesiel, podnety speváckej a inštrumentálnej činnosti, podnety iných oblastí poznávania sveta pri vlastnom experimentovaní, rozvíjaní tvorivosti a kreativity postavených na vlastnom zážitku a skúsenosti.
• Nadobudnúť interkultúrne kompetencie a uvedomovať si vzájomný vplyv rôznych kultúr na Slovensku v kontexte histórie a súčasnosti.
• Využívať rôzne formy umenia (hudobné, výtvarné, dramatické, tanečné) na vlastné sebavyjadrenie, originálne reflexie skutočnosti, schopnosti kritického čítania a interpretácie.
• Prejavovať vzťah k ľudovým tradíciám, ochrane a poznávaní kultúrneho dedičstva, poznávaniu kultúrnych hodnôt umenia.
• Využívať pri komunikácii a interakcii s ľuďmi poznatky o kultúrach, náboženstve a tradíciách národnostných menšín žijúcich na Slovensku.
• Vnímať umenie a kultúru na základe súčasných kultúrnych procesov a aktuálnych problémov,

chápať význam estetických faktorov a estetickej činnosti v každodennom živote, význam umenia v živote jednotlivca a spoločnosti.

• Rozvíjať poznanie seba ako euroobčana v oblasti kultúry, využívať skúsenosti muzeálnej a galerijnej pedagogiky. 
• Vyjadriť dej, náladu, charakteristiku postáv príbehu hlasom, pohybom, rytmickými, melodickými nástrojmi alebo inými zdrojmi zvuku.
• Reflektovať proces tvorby a jej výsledky, rešpektovať prácu druhých a rozmanitosť myslenia, videnia a cítenia.

 

10. Záverečné ustanovenie

 

 

Školský vzdelávací program Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola – Kráľová nad Váhom, č.72  bol prerokovaný v pedagogickej rade dňa 25.08.2026 a následne predložený v zmysle § 5 ods. 7 pís. c) zákona č. 596/2023 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriaďovateľovi na schválenie a Rade školy na vyjadrenie.

 

Zriaďovateľ schvaľuje ŠkVP, Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola – Kráľová nad Váhom nemá pripomienky k ŠkVP.

 

 

 

 

 

 

____________________                  ______________________                                     ____________________

  riaditeľka školy                               zriaďovateľ obce -starostka                                          predseda Rady školy

Mgr. Sidónia Tamásová                  Jaroslava Bergendiová                                                Ing. Anita Pozsonyi Lénárt